willieho skaza

Tak už som konečne vybrala názov a vyrobila nejaké logo. Snáď sa vám páči a možno vám to aj niečo napovie. Inak som konečne našla svoju stratenú múzu :D No nie je svet super? :D Napísala som 3 básne, vlastne 2, jednu už mám v šuflíku dlhšie. A som potešená a inšpirovaná a píšem bludy. Milujem Vás trubky moje. S ♥ Janelle Poznámka: Kurzívou sú Nikine spomienky ;) Nejako som docupitala bez ďalšej ujmy domov a zo zvyškov vajíčok a ostatných surovín pripravila cesto na palacinky. Samozrejme som sa snažila vyhnúť návalu spomienok, ktorý mi po stretnutí tlačil na mozog, lebo som vedela, že ma potom chytí sentimentálna nálada. Avšak nanešťastie to nebýva také ľahké ako sa to hovorí. "Rátam s tým, že ma na tom skejte naučíš." povedala som so širokým úsmevom na tvári. "Tak veď si to poď skúsiť." povedal a pohľadom ma nabádal vystúpiť na skejt. Samozrejme asi by som to nebola jak ak by som bola šikovná a hladko udržala na doske rovnováhu. A tak zo mnou, no proste som spadla. ...

Zatiaľ som ešte nevymyslela názov tak to budem pridávať iba tak snáď pochopíte nejakú tú následnosť častí. No a nejaký úvodný obrázok to tiež dostane snáď s treťou časťou. A tak ... som zvedavá na vaše názory a skúste mi poslať ako by ste si predstavili Filipa vy, síce tam nieje nijaká charakteristika ale predsa skúste. Janelle ♥ Nie žeby moji rodičia vždy tvorili dokonalý pár, vlastne som si vždy hovorila, že nechcem dopadnúť ako oni. Síce sa donedávna nehádali často ale ich problém spočíval v tom, že sa ignorovali nakoľko sa dalo. Boli viac spolubývajúci ako manželia, až na to, že mali deti. Napriek tomu, som si nikdy nemyslela, že sa budú chcieť rozviesť. Neviem či som iba paranoidná ale mám pocit, že to nie je všetko čo mi chcela mama povedať. Akoby na mňa spoza rohu číhalo ešte niečo horšie. Môže však byť ešte niečo horšie ako toto? Asi nie. Hovorí sa, že na Google nájdete všetko ... To čo tam určite nenájdete, je spôsob ako ignorovať fakt, že vaši rodičia sa chystajú rozviesť. Ve...

Dlho som váhala, kedy a či vlastne mám túto poviedku zverejniť. Ona je z časti trochu aj súkromná, kedže bude obsahovať dosť situácií, ktoré som prežila alebo dosť podobných. Nakoniec som sa rozhodla, že si ju zaslúžite ako darček do nového roka a snáď sa vám bude páčiť aspoň natoľko aby ste si ju čítali aj naďalej. Verím, že bude taká ako život, nie vždy iba šťastná ale ani smutná, niekedy plná sklamaní a inokedy eufórie. Stále Vaša Janelle "Opováž sa to urobiť." kričala mama na otca. "Je to môj byt a ja si tu môžem robiť čo chcem!" hulákal po nej otec. Posledný mesiac u nás doma nebolo počuť nič iné okrem hádok rodičov. Založila som si slúchadlá od mp3 a hudbu vypeckovala na maximum. Ďakovala som Bohu zato, že sestra je ešte na tanečnej a brat v škôlke. Síce boli prázdniny ale keďže obaja rodičia pracovali, brata sme dávali na mesiac do škôlky aby som si ja spolu s Kikou mohla užiť prázdniny. A tak som frustrovane sedela vo svojej ružovej izbe, ktorú mimochodom ne...