about being 21

Mám menej ako dve hodiny na napísanie tohto článku, inak nebudem mať pocit, že je autentický. Hor sa do toho!

V podstate ani neviem ako sa momentálne cítim. Jednoznačne sa mi ale nechce oslavovať. Mám totiž pocit, že nemám čo.

21 rok môjho života fuč. O chvíľku.

Nemám pocit, že som niečo úžasné dosiahla či skvelomegaúžasné zažila. Možno je to len touto melancholickou náladou.

Vždy hovorím, že nerada starnem a že sa už cítim stará. Neide ani o to, že by mi ochádzali kolená (aj keď) či siveli vlasy. To nie je to, čo ma desí. Aspoň nie zatiaľ. Skôr ma desí to, že som počas dvadsaťjedna rokov svojho života nič nedosiahla. Nedokázala som nič úžasné a čo je horšie niekedy sama neviem čo vlastne chcem. Čo chcem dokázať? Čím chcem byť? Čo chcem robiť po zvyšok svojho života... Niektoré moje sny, ktoré som si niekde v kútiku mysle dovolila mať ma desia. Necítim sa dostatočne dobrá, talentovaná, šikovná, odhodlaná atď. aby som mala "nárok" ich dosiahnuť. Prečo by sa mi malo podarť niečo čo sa nepodarí aj viactalentovaným ľudom?

Mojich dvadsaťjeden rokov charaterizujú:

Neustále pochybnosti. O sebe. O iných. O živote. O rozhodnutiach.

Neustály existenčný problém môjho bytia - čo stojí za to aby som o to bojovala a čo mám nechať ísť. Koho. Jeden krok vpred, dva vzad.

Som kým chcem byť?

Sú momenty, keď otravujem svojou prítomnosťou aj samu seba...Sama sebou či milá za každú cenu? Potrebujem. Nájsť. Rovnováhu.

Majú ma ľudia radi? Chcem aby ma mali radi?

Neznášam, keď ma ľudia ignorujú. V tomto prípade je to asi tá lepšia varianta. Teda ak sa naozaj rozhodnem to zverejniť.

Asi nie.

Na začiatok som zabudla dať disclaimer o tom ako aj napriek tomu, že patrím do bielej privilegovanej vrstvy obyvateľstva môžem mať pocity či existenčné krízy, but what the hell.

Dvadsaťjeden.

V podstate nie som o nič múdrejšia. O nič užitočné skúsenejšia. Mám za sebou pár ťažkých rozhodnutí a pár pochybných asi tiež. K tomu len dodám, tequila nie je najlepší priateľ a už vôbec nie miešaná.Nezamilovala som sa, nenapísala som knihu, nespravila som školu. Samé negatívne výroky.

Čo chcem týmto zmätkom povedať neviem. Neviem, neviem, neviem čo robím a prečo. Momentálne fungujem ako robot.

Prejdime k nejakej pozitívnej časti. 21...22

Je čas zmeniť veci alebo sa prestať sťažovať.

S láskou

Jane