about being 21
Mám menej ako dve hodiny na napísanie tohto článku, inak nebudem mať pocit, že je autentický. Hor sa do toho! V podstate ani neviem ako sa momentálne cítim. Jednoznačne sa mi ale nechce oslavovať. Mám totiž pocit, že nemám čo. 21 rok môjho života fuč. O chvíľku. Nemám pocit, že som niečo úžasné dosiahla či skvelomegaúžasné zažila. Možno je to len touto melancholickou náladou. Vždy hovorím, že nerada starnem a že sa už cítim stará. Neide ani o to, že by mi ochádzali kolená (aj keď) či siveli vlasy. To nie je to, čo ma desí. Aspoň nie zatiaľ. Skôr ma desí to, že som počas dvadsaťjedna rokov svojho života nič nedosiahla. Nedokázala som nič úžasné a čo je horšie niekedy sama neviem čo vlastne chcem. Čo chcem dokázať? Čím chcem byť? Čo chcem robiť po zvyšok svojho života... Niektoré moje sny, ktoré som si niekde v kútiku mysle dovolila mať ma desia. Necítim sa dostatočne dobrá, talentovaná, šikovná, odhodlaná atď. aby som mala "nárok" ich dosiahnuť. Prečo by sa mi malo podarť nieč...