14. kapitola - Vianoce

Poznámka: Tak konečne vianočná časť :D Snáď sú vo vás ešte nejaké tie zbytky vianočnej nálady a užijete si ju, aj keď sú Vianoce dávno za nami ;) -Bailey

Lepšie neskoro ako nikdy predsa :D No a ani troška HP reference na Vianoce neuškodí :D -Janelle

---

Vianočné osvetlenie lemovalo ponuré ulice Notthinghamu, kým červené auto prechádzalo po Wood Street. Vianočná výzdoba bola jednou z Bridgitiných najobľúbenejších vecí na jej rodnom meste. Už keď bola malá, fascinovali ju svetielka, a ak by nebolo jej rodičov, určite by skončila v nemocnici z jej nespočetných pokusov dotknúť sa žiaroviek. Keď vystúpila z auta a zacítila typickú vôňu medovníkov babičky Johnsonovej, na tvári sa jej roztiahol úsmev.

Vzala pár vecí z kufra auta a po kamennej cestičke sa pobrala ku vchodovým dverám. Vo dverách už stála jej červenolíca babička, s úsmevom od ucha k uchu a tackou plnou koláčov. Srdečne sa zvítali a Bridgit až teraz došlo, ako dlho už vlastne babičku nevidela. Všetci sa pobrali dnu, keďže je príjemnejšie sedieť pri vyhriatom krbe a pozorovať padajúce vločky z diaľky. Zhovárali sa o všetkom možnom a doháňali vymeškaný čas. Po chvíľke strávenej v kruhu rodiny a pri krbe, Bridgit zistila, že jej padajú viečka od únavy a tak sa pobrala spať.

U Brooke doma vládla napätá atmosféra. V očakávaní na príchod otca, Brooke spolu s Trudy zdobili celý dom -teda Trudy zdobila a Brooke ju komandovala. Medzitým stihla aj odpisovať na smsky od Tylera z posilky, ktorého sa jej nakoniec predsa len podarilo zbaliť. Občas nad nimi nadvihla obočie aj ona, kráľovna flirtovania.

Keď ju prestalo baviť rozakazovať Trudy, ktorá jej už mala plné zuby, zavolala April. Bola zvedavá, ako ona prežíva Vianočné sviatky.

"Ani sa nepýtaj, samý chaos a krik," posťažovala sa ryšavka.

"U mňa je ticho, ale Trudy nevie zavesiť rovno ani jednu ozdobu."

"Vešaj si sama, keď to vieš lepšie!" zakričala Trudy z vedľajšej izby.

Brooke len mávla rukou a vrátila sa k hovoru s April.

"A čo tvoj otec? Príde?"

"Sľúbil mi to. Určite len mešká ako zvyčajne," presvedčivo vyhlásila Brooke.

"Keď myslíš," zamrmlala, no keďže nechcela raniť Brookine city, zmenila tému na niečo vzrušujúcejšie. "Už si si odbalila darček od tajného Santu?"

"April! Vieš, že sa môže odbaliť až s ostatnými darčekami!"

"Viem, viem," sklamane zahundrala April a pozrela sa na svoj napol rozbalený darček na posteli, ktorý potom bude musieť vrátiť naspäť pod stromček.

"April! Poď strážiť brata!" ozvala sa Aprilina mama.

"Musím končiť," prevrátila očami. "Zatiaľ čau, Brooke."

U Lancasterovcov bolo rušno, ale veselo. Kým otec spal a mama dokončovala posledných zákazníkov, Jerry s Tomom boli v kuchyni a poctivo pripravovali Vianočnú večeru. Tom, ktorému to šlo v kuchyni lepšie, robil väčšinu práce, zatiaľ čo Jerry mu chystala ingrediencie, podávala kuchynské náradie a zdobila medovníky.

"Ochutnaj," podal Tom Jerry varechu, z ktorej visel kúsok pudingu.

Opatrne ho olizla, chvíľu sa tvárila zamyslene a potom povedala: "Chutí inak ako minulý rok. Cítim tam škoricu?"

"Presne. Pomyslel som si, že by sa tam mohla hodiť."

"Chutí to super. Môžeš ale pridať ešte trochu cukru. Vieš, že pudingy mám rada sladké."

"Spoľahni sa."

Všetci Johnsonovci už sedeli za stolom aj v typických pichľavých vianočných svetroch, ktoré im uplietla babička. Bridgit vždy pripomínali Harryho Pottera, keďže ich prvú verziu babička uštrikovala na Bridgitino prianie podľa Weasleyovských svetrov. Potom ako rástli, babička vždy doplietla nové, aby si ich na Vianoce mohli znovu obliecť.

Bridgit udrela do nosa vôňa Vianočnej večere a po dlhej dobe sa zacítila opäť ako doma. Tešila sa na tradičné jedlo, rozbaľovanie darčekov, dokonca i na strávenie času s jej večne odcestovanými rodičmi. Bridgit milovala Vianoce.

Už bolo dávno po šiestej a po Brookinom otcovi nebolo ani stopy. Jej úsmev z tváre sa pomaly vytrácal a Trudy sa ju márne snažila rozveseliť.

"Brooke, zlatko, to jedlo vychladne, ak budeme čakať ešte dlhšie. A sama vieš, že ohrievané jedlo nezješ."

Brooke si povzdychla. "Tak teda začnime jesť."

Hoci sa snažili jesť čo najpomalšie, stihli zjesť pečeného moriaka aj so zemiakmi a brusnicovou omáčkou a pán Yang stále neprichádzal. Až keď už jedli typický Trudyin Vianočný dezert, zrazu sa ozval štrkot kľúčov v zámke. Brooke sa v okamihu postavila a vrhla sa ku dverám.

"Ocko, vitaj! Ja som vedela, že prídeš!" chystala sa pokračovať, no vtedy sa za postarším mužom objavila žena, ktorá nemohla mať viac ako tridsať. Bola veľmi pekná, mala tmavé vlasy vzadu zopnuté ozdobnou sponou a opálenú pokožku. Na sebe mala krátke čiernozlaté šaty a v ruke draho vyzerajúcu kabelku.

"Ahoj, Brooke. Toto je Santana, moja nová priateľka."

Brooke sa na ňu zamračila a prehlásila: "Ahoj, Satana."

"San-ta-na," zopakovala tá žena, pretože si myslela, že Brooke má problémy s výslovnosťou.

"To je jedno," mávla Brooke rukou. "Ocko, poď k stolu, už večeriame."

"Vlastne asi pôjdeme rovno do postele, jedli sme v lietadle," venoval pán Yang neprítomný úsmev Brooke, no keď si všimol Brookin sklamaný výraz tváre, žmurkol na ňu a povedal: "Doniesol som ti kopu darčekov, princezná. Ráno ich spolu rozbalíme, čo ty na to?"

"Jasné," nepresvedčivo sa usmiala. "Oddýchni si, oci. Uvidíme sa ráno."

Potom odkráčala späť do jedálne, kde ju Trudy bezslova objala.

U April doma atmosféra nebola ani zďaleka tak tichá. Martin neustále plakal, z čoho boli všetci nervózni a to viedlo k mnohým hádkam.

"Sklapni, ty malý bastard!" zrúkla April.

"No tak toto nie, mladá dáma! Ako sa to správaš?" zrúkol na April jej nevlastný otec. "Pod mojou strechou takto rozprávať nebudeš!"
"Pod tvojou strechou?! Bývaš tu len dva roky, tak sa netvár, že ti to tu patrí!"

"Tak a dosť! Choď do izby!"

"Peter," ozvala sa chlácholivo Aprilina mama, "Sú Vianoce. Nechaj ju aspoň dojesť večeru."

"Ale Kate, nemôžem ju takto nechať podkopávať moju autoritu!"

"Je to ešte dieťa, Peter!"

"Veď už má šestnásť! Mala by sa naučiť správať! Takto nevychované dieťa som snáď ešte nestretol!"

"Urážaš moju výchovu?! Pre slobodnú matku to nebolo nič ľahké! Ako chceme vychovávať dieťa, keď sa na ničom nevieme zhodnúť?!"

Hádka pokračovala ďalej, no April vzala Martina a odišla do svojej izby. Napriek tomu, že svojho nevlastného brata väčšinou nevedela vystáť, ani on si nezaslúžil počúvať to.

"Mali by ste chodiť na návštevu častejšie," vravela babička Johnsonová, keď spratávali zo stola. "Skoro vôbec vás nevídam."

"To preto, lebo sme sotva doma. Stále sú nejaké akcie, služobné cesty... veď Bridgit s Lucasom už takmer bývajú sami."

"Naozaj nechápem, prečo ste sa potom potrebovali sťahovať. Mohli pokojne ostať bývať u mňa a naďalej chodiť do svojej školy."

"Myslím, že všetci sme mali trochu chuť na zmenu," zasiahla do toho Bridgit. "A naša nová škola je fajn. Neviem ako Lucas, ale ja som si našla aj kamarátov." Ktorí sa mi vlámali do izby, musím kvôli nim chodiť na dramatický krúžok a takmer nás riaditeľka vyhodila kvôli drogám. A robíme si srandu z ľudí a dostávame za to zaplatené.

"Načo kamarátov, keď mám knihy?" opýtal sa Lucas.

Babička rezignovane pokrútila hlavou. "Choďte si radšej rozbaliť darčeky."

Všetci ochotne súhlasili a Lucas sa hneď vrhol na darčeky, ktoré mali aspoň trochu knihový tvar. Väčšina z nich skutočne patrila jemu. Okrem toho dostal ešte nejaké praktické veci ako spodné prádlo a pyžamá, ktoré by si inak nekúpil, aj keby boli všetky jeho spodky deravé.

Bridgit medzi svojimi darčekmi tiež našla zopár kníh a okrem toho nejaké oblečenie, čo si prednedávnom objednala cez internet. Aj keď o nich vedela už dopredu, bola potešená.

Nakoniec sa unavená pobrala do izby, kde na posteli uvidela ešte jeden darček. Bol od tajného Santu a Bridgit naň úplne zabudla.

Opatrne začala odbaľovať baliaci papier so vzorom snehových vločiek a zistila, že vnútri je nejaké tričko. Len čo ho rozprestrela, hneď vedela od koho je. So smiechom pokrútila hlavou, keď zbadala nápis Bridgit Johnson. Z trička vypadla ceduľka- Všetko najlepšie, blondínka ;)

V ten večer šla spať s úsmevom.

PREVIOUS

NEXT