Divoký deň

Čaute, návštevníci tohoto blogu! :D

Pôvodne som vám chcela tento týždeň napísať recenziu na Hemlock Grove, ale nakoniec som sa na to nezmohla a prinášam vám len novinky z môjho života :D

Nadpis článku súvisí s mojim zážitkom zo včerajška. Ako každú stredu ráno, šla som do školy na tretiu hodinu. Pri vchode som narazila na svoju nemčinárku, ktorá si ma odchytila a pýtala sa, či máme hodinu teraz a ja že teraz nie, až štvrtú. Tak mi povedala, že na začiatku prestávku mám prísť k nej do kabinetu aj s nejakou "parťáčkou".

Oznámila som teda mojej kamarátke Sime, že budeme mať misiu :D Cez prestávku sme teda išli za ňou a povedala nám, vraj potrebuje aby sme išli do poisťovne Uniqa vybaviť poistenie za výlet do Srbska, ktorý sa začal dnes. Nie, ani jedna z nás na ten výlet nejde. Len sme maturantky z nemčiny, tak nám asi dôveruje.

Dala nám okolo 200 eur a svoj občiansky preukaz. Nie, nie je v pohode :DDDDD Často máme pocit, že chodí na hodiny pripitá. Ešte nám prikázala zbehnúť aj do jednoeurovky a kúpiť štyri malé darčekové tašky a dve na víno. Robili sme si srandu, že môžeme ísť spáchať nejaké daňové podvody (nie pred ňou).

Tak sme sa išli do šatne obliecť, veci sme si nechali v triede, naivne si mysliac že sa možno vrátime do konca hodiny. Len mobil a občiansky som si strčila do podprsenky #lifehacks.

Vyšli sme zo školy a zamierili k poisťovni, ktorá nebola ďaleko. A v tej istej budove kedysi robila moja matka, tak som vedela, kde to je lol :D Šli sme tam, vysvetľovali tej tete, ktorá tam sedela čo od nej potrebujeme, potom volala ešte s učiteľkou (a odkázala nám od nej aby sme šli kúpiť tie tašky) a nakoniec nám povedala, že tých 33 študentov a 5 učiteľov potrebuje po jednom nahodiť do počítača. Tak jej Sima nechala svoje telefónne číslo a šli sme odtiaľ preč kým to nebude mať hotové. Ako sme čakali na telefónát, boli sme v Mlynoch na vécku, potom sme sa premávali v Tescu a tak podobne. Už nám bolo jasné, že na nemčinu sa nevrátime a tak sme sa modlili, aby sme nestihli ekológiu, ktorá bola po nej a mali sme písať test :D

Ešte sme sa pokúšali dovolať asi piatim spolužiačkam nech nám niekto prenesie veci z triedy do triedy, našťastie Tami to zdvihla a povedala, že ich máme tam. Ešte sme volali aj nemčinárke, aby nás išla ospravedlniť z ekológie, ale dvihla to jej verná BFF/spolucestovateľka - naša učiteľka slovenčiny a umenia a kultúry. No uistila nás, že nám to vybaví.

Tak sme si vydýchli, že nestihneme ekológiu. Dokonca nám zavolala Natália, že vraj ekologikárka povedala, že kým sa nevrátime, nebudú písať tú písomku a teda nech sa neopovážime prísť :D (nakoniec ju aj tak písali trololo)

Potom nám konečne zavolala teta z poisťovne, tak sme sa tam pobrali. Dala nám nejaké papiere, ktoré sme museli ešte zaniesť nemčinárke na podpis. Keď sme prišli do školy, do konca ekológie ostávalo asi 20 minút, ale ochotne sme sa ponúkli, že sa do tej poisťovne ešte vrátime, tak sme na ňu nemuseli ísť. Nemčinárka to podpísala, a šli sme naspäť do poisťovne. Tam nám dali zas nejaký iný papier a poslali nás vedľa do Tatrabanky vložiť im peniaze na účet. A zapísali si to tam na môj občiansky lol pre Tatrabanku som ja tá, ktorá uhradila poistné za Srbsko :DDDDD Si tam nahadzovali moje údaje do systému a som to tam podpisovala a bársčo :D :D Tiež sme sa zapojili do nejakej súťaže o tablet.

Následne sme sa vrátili do poisťovne (už našťastie posledný krát) a tam nám dali ostatné papiere a kartičky a všetko potrebné a my sme sa mohli vrátiť do školy. Stihli sme asi dvadsať minút z Umenia a kultúry, ktoré bolo našou poslednou hodinou :D Takže som dokopy skoro nebola v škole. Jedine na slovine, kde som aj tak nič nerobila lebo sa prezentovali prejavy a ja som to už mala za sebou.

Snáď ste pochopili, prečo sa mi tento deň zdal divoký :D

Aha, a ešte aj pršalo :D

See you soon,

Bailey