3. kapitola – Dílujeme drogy
Poznámka: No, k predchádzajúcej časti sme dostali len dva komentáre, ale hádam to niekto číta :D Buďme optimisti. Takže, ak si to prečítajte, prosím, zanechajte aj komentár :DDD -B.
Ja dodám len toľko, že môžete komentovať aj späťne staré časti :D :D
Ale nie to som chcela :D Ak budete dobrý a okomentujete to, tak vám už zajtra pribudne cast hlavných postáv :D
Ak nie tak si to nechám na neskôr... J.
"A prečo sa jej jednoducho nespýtaš, či ti tie plány nedá?" opýtala sa Brooke April na ďalší deň v škole.
April sa na moment zarazila a potom prehlásila: "Veci nefungujú takto jednoducho."
"Možno by aj fungovali, ale to by nebola naša drama queen," uškrnul sa Tom.
"Prosím ťa, dramák mi ani nespomínaj. Ten Hugo ma stále otravuje. Nie je divné, že maturant dolieza za mladšími študentmi? Inak pozdravuje ťa Chester, Tom."
"Kto?"
"Netuším."
Zrazu k nim podišla nahnevane vyzerajúca blondína v modrých šatách. Na stôl pred April položila slnečné okuliare. "Myslím, že tieto sú tvoje."
April jej venovala pokojný pohľad a usmiala sa. "Jéj, ďakujem. Tieto sú zasa zrejme tvoje," vytiahla tmavé okuliare z tašky.
"Okrem toho si mi rozbila lampu, pokrčila tričká a celý večer som musela upratovať," pokračovala Bridg.
"Povedz si cenu."
"Dvadsať.. nie, päťdesiat libier," povedala Bridgit, keď do toho započítala psychickú ujmu.
April uznanlivo prikývla. "Nie si lacná. Brooke, peňaženka."
Brooke poslušne vytiahla peňaženku a spomedzi nadmerného množstva bankoviek vytiahla tú správnu. Podala ju Bridgit, ktorá na ňu len neveriacky pozerala.
"Ešte niečo?"
"Vlastne áno, ešte čosi by sa našlo. Prečo si sa mi vlámala do izby?!"
"Vlastne áno, ešte čosi by sa našlo. Prečo si sa mi vlámala do izby?!"
April si vzdychla, zamrmlala niečo o tom, že vedela, že toto raz príde a nasadila si slnečné okuliare, hoci boli vnútri a slnko ani náhodou nesvietilo. Pustila zvučku z akéhosi kriminálneho seriálu a dramaticky pozrela na Bridg.
"Chcem tie plány."
Bridgit si nebola istá ako zareagovať. Ostatní ich sledovali s pobaveným úsmevom.
"Vieš, keby si sa ma rovno spýtala a nevlámala sa ku mne, možno by som ti ich bola dala. Ale teraz o tom môžeš len snívať."
"Ja som ti to hovorila!" ozvala sa Brooke.
April ju odignorovala. "Rada by som podotkla, že o vlámanie nešlo. Tvoj brat ma pustil dnu, pozval do tvojej izby a dokonca za mňa vymyslel dôvod, prečo som prišla."
Bridgit sa chytila za hlavu. "Napriek tomu, že môj brat je neschopný, ťa to nijako neospravedlňuje," povedala a odišla. Chcela si ísť sadnúť do svojej lavice, avšak keďže naokolo bola April a spol., radšej vyšla von na chodbu.
Nečakala však, že na chodbu ju bude nasledovať ešte niekto. Bola to čiernovlasá bledá baba s extrémne zamračeným obočím.
"Aké kšefty máš s Greenovou?" opýtala sa, ukazujúc na bankovky, ktoré Bridg stále držala v ruke.
"Dílujeme drogy," odvetila nepriateľsky a potom dodala: "Čo ťa je vlastne do toho?"
"Len aby si vedela, to, že sa stýkaš s Greenovou a jej partiou ešte oľutuješ. Radím ti dobre, radšej sa im vyhýbaj," povedala a odkráčala späť do triedy.
Bridgit sa pobrala za ňou, keďže na chodbe sa rozozvučal zvonec, ktorý oznamoval začiatok hodiny. Vyberať jeho znelku musel nejaký milovník prírody, keďže to znelo ako mučanie kravy. Alebo mučenie, Bridgit sa nevedela rozhodnúť.
Vyučovanie ubehlo podozrivo rýchlo a jej napadlo, že vlastne ani nevie, prečo tie plány chcú. Keďže bola prirodzene zvedavá, po vyučovaní ich počkala pred triedou.
"Načo vám vlastne sú?" opýtala sa narovinu.
"Ále, pozrime sa, kto tu na nás počkal," uškrnul sa Tom.
Bridgit ho umlčala pohľadom. "Narozdiel od teba včera."
Jerry sa uchechtla.
"Odpovedzte na otázku," obrátila sa k April.
"To je zaujímavé, že ja som ten zlý, hoci to ona sa ti vlámala do izby."
"Opakujem, že nešlo o vlámanie."
Obaja na ňu vrhli vražedné pohľady.
"Fajn, tak k veci. Neviem, na koľko si si tie plány pozerala?"
"Viem, že ide o nejaké žartíky na školníka Willieho."
"Pokiaľ ide o to, čo si myslím, nejde len o hocijaké žartíky. Ide o..," April spravila dramatickú odmlku, "..Skazu."
"Stále nechápem, čo je na tom také úžasné."
Vtedy si Bridgit spomenula na varovania, teda skôr vyhrážky, toho dievčaťa z chodby.
"Spravili ste dačo takej babe z našej tredy? Nemá o vás najlepšiu mienku."
"Má tmavé vlasy a zamračený výraz?"
"Hej."
"To je Nessie. Teda vlastne Vanessa, ale voláme ju Nessie."
"Tak to sa fakt nemáte radi, keď ste jej dali prezývku po lochnesskej príšere."
"Hej, ale aj keď tomu zrejme nebudeš veriť, nič sme jej nespravili."
"To máš teda pravdu, neverím. Ale mám pocit, že som vaše vzťahy ešte zhoršila. Zrejme si momentálne myslí, že spolu dílujeme drogy."
April sa rozžiarila. "To je geniálne! Konečne viem, ako ju napáliť!"
"Ako?" spýtala sa Brooke nechápavo.
April im vysvetlila svoj plán, v ktorom zohrávala istú úlohu aj Bridgit.
"Prečo si myslíš, že vám budem pomáhať?"
"Povieme ti, prečo sú tie plány také dôležité."
"Fajn," povedala nakoniec Bridgit, "veď to bude možno sranda."
Len čo Bridgit prišla domov, vynadala svojmu bratovi.
"Lucas, ty si debil. Ale úplný."
"Čo som spravil?" zmätene sa na ňu pozrel.
Bridgit len mávla rukou a pobrala sa do izby. Lucas pokrčil plecami a ponoril sa späť do čítana knihy s názvom To, čo vás v škole o matematike nenaučia.
"Ahoj, Bridgit!" pozdravila ju mama.
"Mami!" prekvapila sa. "Ty si už doma?"
"Dnes som nemala moc práce. Čo bolo v škole?"
Ále, dnes som sa ocitla v pláne mojej šialenej spolužiačky, ktorá sa mi včera mimochodom vlámala do izby, no vlastne nevlámala, Lucas ju pustil, na presvedčenie inej spolužiačky, že spolul dílujeme drogy.
To však v skutočnost nepovedala. "Nič zaujímavé."
"To je fajn, zlatko. Na večeru bude kuskus. Povedz to Lucasovi."
Bridgit spravila znechutenú grimasu, no našťastie to ušlo pohľadu jej mamy. Pobrala sa teda vykonať jej úlohu.
Na ďalší deň v škole Bridgit kráčala k Aprilinej lavici.
"Máš to?" spýtala sa tajomne, avšak nestíšila úplne hlas.
"Bude to za dvadsať libier. Snaž sa toho zbaviť čím skôr. Nie, že nám na to niekto príde," povedala April so smrteľne vážnym výrazom v tvári.
"Hlavne sa snaž striasť Nessie. Tá vycíti ptítomnosť drog ako policajný pes," dodal Tom.
Bridgit podala 20 librovú bankovku April, načo jej Tom začal podávať biele balíčky pochybného obsahu. Tá si ich snažila pchať do kabelky a jeden jej nešikovne vypadol rovno pod Vanessinu lavicu. Bridgit sa zatvárila vydesene a snažila sa ho zachrániť avšak Vanessa, ktorá očividne počula celý ich rozhovor, ho šikovne pristúpila nohou.
Víťazoslávne sa usmiala, vzala ho do ruky a prebehla okolo ich naoko vydesených výrazov tvárí pravdepodobne rovno do riadteľne.
"Jo! Vyšlo to!" April si si nimi víťazoslávne tľapla.
Vanessa sa po chvíli vrátila do triedy so spokojným výrazom tváre. Oni sa poslušne tvárili čo najviac nepokojne. Hodina začala, keď sa v tom ozval školský rozhlas.
"Greenová, Jonesová, do riaditeľne!" počuli roztrasený hlas riaditeľky.
"Technicky vzaté, ja tam ísť nemusím," povedala Bridg.
"Nekecaj a pádluj!" povedala April a schmatla ju za ruku.
Pomalým krokom šli k riaditeľni a Bridgit predpokladala, že to bol asi Aprilin zámer. Po chvíli zastali pred dverami, zaklopali a vošli.
"Dievčatá, asi sa čudujete, prečo som vás zavolala. Ja viem, že vo vašom veku je to ťažké. Moje jastrabičky, každý si musí prejsť drogovou fázou, ale čo keby ste ňou prechádzali niekde inde ako na tejto škole? Teraz vás musím potrestať a..."
"Nemusíte," stopla April riaditeľku v jej príhovore, ktorý začal naberať zaujímavé obrátky.
"Dievčatá, viem, že to chcete popierať. Verte mi, robila by som to isté, ale máme dôkazy, ktoré svedčia proti vám," povedala, a vytiahla vrecko s bielým práškom, to isté, ktoré Vanessa zodvihla zo zeme.
"Ale to nie sú drogy. To je cukor," povedala Bridgit pokojne. Riaditeľka ochutnala, aby sa presvedčila o ich tvrdení.
"My sme sa totiž chystali piecť koláč," začala April a Bridgit na ňu nechápavo pozrela, no pridala sa do jej hry.
"Viete, potrebovali sme presné dávky cukru, tak sme si ich podelili do sáčikov."
"Samozrejme. Rozumiem," prikývla Hartleyová. "Netuším, čo to do slečny Blakeovej vošlo."
"Ani my," smutne sa zatvárila April. "Ak chcete prinesieme vám potom ten koláč ochutnať."
"To by bolo veľmi milé."
"Tak dovidenia!" rozlúčli sa s ňou a vyšli z riaditeľne. Po pár krokoch obe vybuchli do smiechu.
"Na nováčika ti to ide dobre," uznanlivo prikývla April.
Komentáre
Zverejnenie komentára