2. kapitola - Udatný rytier z lekárne
Poznámka: Tak, a je tu druhá kapitola :) Ďakujeme za pozitívne ohlasy k prvej časti, snáď sa vám príbeh bude naďalej páčiť :D
K ďalším častiam- s Janelle sme to konzultovali a rozhodli sme sa, že nový diel bude odteraz bývať každú sobotu :D Okrem toho budú samozrejme pribúdať aj iné články :D Naďalej zostávame pri pôvodnom pláne- dva články týždenne + jeden diel poviedky.
Tak a teraz šup do čítania ;) -B.
Nemôžem i pomôcť, Tom je také zlato :D A ktorá postava je váš obľúbenec? -J.
April sa zúrivo prehrabávala v krabiciach v Bridgitinej izbe. Na zemi okolo nej sa kopili haldy oblečenia, avšak stále nenašla to, čo hľadala. Po chvíľke ju to však prestalo baviť a po frustrovanom vzdychnutí si sa rozhodla aspoň sa trochu pobaviť. Z jednej zo škatúľ vybrala tmavé slnečné okuliare, ktoré sa jej páčili. Postavila sa pred zrkadlo a vymenila ich za svoje, ktoré položila na stolík ku zrkadlu. Chvíľu na seba spokojne hľadela. Tieto sa jej zdali oveľa vhodnejšie na špiónsku akciu, ktorú práve prevádzala.
Všetko sa to začalo pred pár hodinami v jedálni.
April sa znudene vidličkou vŕtala v tom hnuse, čo mala na tanieri. Brooke im rozprávala o jej novom frajerovi Treyovi a tak April sústredene prikyvovala vždy, keď sa tmavovláska odmlčala a čakala na reakciu. Tom sa medzitým hral na mobile a Jerry čosi čmárala na servítku. Toľko k ich zábavnej povesti na škole.
Vtedy začula nejakú zaujímavú konverzáciu z vedľajšeho stola, tak sa do nej započúvala. April bola jednou z ľudí, ktorým veci ako "súkromie" alebo "osobný priestor" nič nevraveli.
"...a tie plány niesli názov Willieho Skaza. A aby to nestačilo, bola tam fotka nášho školníka. Náš školník sa volá Willie. Hovorí ti to niečo?"
April spozornela a vyrthla Tomovi mobil z rúk.
"Aj tak ti nepribudli žiadni odoberatelia," povedala, reagujúc na jeho vyčítavý pohľad.
Tom si totiž prednedávnom založil Youtube kanál s názvom Tomcatproductions, kde zverejňoval svoje videa mačičiek. Just kidding. Videá, ktoré Tom nahrával na svoj kanál tvorili väčšinou krátke dokumentárne filmy.
"Venujte mi pozornosť. Naša nová spolužiačka Bridgit Jonasová sa práve zmienila o nejakých plánoch s názvom Willieho skaza. Hovorí vám to niečo?" povedala, napodobňujúc Bridgit, a záhadne sa usmiala. "Lebo ja som práve dostala nápad."
Reakciou na toto vyhlásenie bol Tomov pozdvihnutý kútik pier, Brookin povzdych a nevinný úsmev na Jerrynej tvári, ktorý možno nebol až tak celkom nevinný. Všetci dali hlavy dokopy, rozobrali rôzne scenáre a o chvíľu už iba pozorovali ako sa Jerry ladným krokom vydala k Brigitinmu stolu.
"Pôjdeš so mnou do antikvariátu," oznámila jej zasnene.
"Áno?" odpovedala Bridg, keď zrazu spozorovala tri páry očí, upierajúcch sa na ňu od vedľajšieho stola. Vyzeralo to, akoby ju pozorovala tá ryšavá baba a jej partia.
"Tak fajn. Ideme," povedala Jerry a pobrala sa k východu. Bridgit to chvíľu zvažovala, nebola hlúpa a zdalo sa jej to extrémne podozrivé, no nakoniec zvedavosť zvíťazila. Pozrela sa na svoj nedojedený (a dosť nechutný) obed a chcela Jerry zastaviť, no tá však už bola skoro pri východe z jedálne a tak len schmatla tašku, zamávala bratovi a bežala za ňou.
"Klaplo to," povedal Tom prekvapene.
"Jasné, že to klaplo. Moje plány zaberú vždy," reagovala April a Tom sa chystal protestovať, no nenechala ho.
"Teraz sme na rade my. Ja sa posnažím nenápadne vkradnúť k nim domov a zmocniť sa tých plánov, zatiaľ čo tvojou úlohou bude včas ma varovať ak by sa blížila domov. To znamená, že by si už mal byť za nimi a sledovať ich," povedala mierne panovačne.
"Ako rozkážete, vaše veličenstvo," povedal Tom so zmesou sarkazmu v hlase. Napriek tomu však odišiel za dvoma blondínkami, ktoré sa pred chvíľou stratili za dverami jedálne.
April zazvonila na zvonček s menom Jonas. Zahľadela sa na obrovský dom a pomyslela si, že by sa páčil Brooke. V duchu sa snažila vymyslieť vhodnú výhovorku, prečo potrebuje ísť dnu. Keď sa už pomaly psychicky pripravovala, že sa bude musieť vlúpať, dvere sa otvorili dokorán.
V nich stál strapatý blonďavý chalan, s ktorým Bridgit obedovala. Mal na sebe iba staré tričko a tepláky, v ruke držal knihu 101 Einstenovych hádaniek a nebol vôbec ničím špeciálny, no April sa na prvý pohľad zamilovala.
"Ahoj," upriamil na ňu modré oči spoza okuliarov, "si Bridgitina kamarátka?"
April došla reč a to sa naozaj nestávalo často. Vlastne nikdy. Nasucho preglgla a prikývla.
"Robíte spolu nejaký projekt do školy?"
Opäť prikývla.
"Ešte tu nie je, išla do antikvariátu, ale poď zatiaľ ďalej. Môžeš na ňu počkať v jej izbe."
April mu venovala úsmev a vošla do domu. V duchu si nadávala, aká je neschopná. Lucas sa zvalil späť na gauč aj so svojou knihou a April tam ešte hodnú chvíľu stála a pozorovala ho, kým sa nad sebou zhrozila a pobrala sa na poschodie hľadať Bridgitinu izbu.
Ako Bridgit vychádzala z antikvariátu, stále nevedela pochopiť, prečo ju tam Jerry vôbec dotiahla, keďže jej za celý čas povedala sotva dve vety. Jediný, s kým sa Bridgit rozprávala, bol sympatický predavač. Na jeho menovke si všimla, že sa volá Adam. To on sa jej prihovoril, čudujúc sa, že ju tu vidí s Jerry. Väčšinou tam vraj chodieva sama alebo s nejakým blonďavým týpkom v koženej bunde.
Keď už spomíname blonďavých týpkov v koženej bunde, jeden sa nenápadne zakrádal za Bridg. Teda možno nie až tak nenápadne, keďže si na chodníku nevšimol kôš, o ktorý zakopol a spôsobil tým menší rachot. Ten donútil Bridgit otočiť sa. Zbadala ho, a spoznala v ňom chalana čo sedel s tou ryšavkou. Napriek tomu pokračovala v ceste. Nedalo sa jej však občas neotočiť a začala tušiť, že ju ten blondiak prenasleduje. Pridala teda do kroku, ale stále sa jej ho nedarilo striasť. Keď už bola blízko domu, prudko spomalila a otočila sa, stojac asi meter od Toma.
"Ty ma prenasleduješ?"
"Nie. Ja tu... bývam?" povedal, očividne vymýšľajúc si.
"V lekárni? Jasné," nadvihla obočie.
"Och...ehm.. zase som sa.. stratil. To sa mi stáva pomerne často. Moja sestra Jerry ma zvykne hľadať... Inak ty si v našej triede nová, však? Ja som Tom," povedal s očarujúcim úsmevom.
"Počkať. Vy sa voláte Tom a Jerry? To ako vážne?" povedala Bridgit neveriacky.
"Už to tak bude. A ty sa voláš?"
"Bridgit Johnsonová."
"Ako vidím, aj na tvojom mene sa rodičia vybláznili."
"Vážne? Nie Jonesová ale Johnsonová. Asi si to dám vytlačiť na tričko," povedala zúfalo.
"Dnes v triede si dokonca bola Jonasová, čo? Každopádne ma teší. Ty tu niekde bývaš?" opýtal sa nenápadne.
"Tam," povedala, ukazujúc na dom, ktorý bol na opačnej strane cesty, celkom neďaleko. Vtedy si uvedomil, že rozhovor s Bridgit ho rozptýlil a nemá ako varovať April. Ak sa prestane rozprávať s Bridgit, tak pôjde do domu a nachytá tam April. Ak však bude pokračovať, nebude môcť zavolať April bez toho, aby si to Bridgit všimla. V tejto zapeklitej situácii mu neostalo iné, len improvizovať.
"Čo by si povedala na to keby sme sa prešli?" navrhol Bridg.
Tá si pomyslela, že on a jeho sestra sú zjavne obaja dosť mimo, keď s ňou chcú z ničoho nič tráviť čas, no rozhodla sa mu dať šancu.
"Fajn, len si odložím školské veci doma. Počkaj ma tu," povedala, a vydala sa smerom k domu.
Tom neotáľal a vytočil Aprilino číslo. Ešte šťastie, že jeho šarm tak skvelo zaberal. Tá chvíľu nezdvíhala, no po chvíli sa mu zo slúchadla ozvala.
"Čo chceš, akurát prechádzam tretiu krabicu. Zatiaľ som nemala šťastie," mumlala, prehrabavajúc sa vecami.
"Rýchlo odtiaľ vypadni, April. Bridgit je už skoro pri dverách domu. Ak ťa tam načape, budeme mať problém."
"Prečo si ma nevaroval skôr?" zanadávala April a zrušila hovor. Začala hľadať únikový východ z izby, keď zrazu počula ako dolu buchli dvere. Bolo na čase sa začať pakovať preč. Všimla si, že priamo k oknu sa načahuje konár stromu. V škole v šplhaní nikdy nevynikala, no v danej situácii nemala veľmi na výber. Otvorila okno, schmatla svoje veci a začala liezť smerom dolu. Asi meter a pol nad zemou však nebol žadny konár a April sa obávala, že keby skočí, zlomila by si nohu alebo také niečo. Našťastie sa tam v pravej chvíli objavil Tom. Ten sa načiahol a tak mu skočila do náruče.
"Ó ďakujem ti, ty môj udatný rytier."
"Prestaň trepať, musíme zmiznúť," povedal jej a tak sa rýchlym krokom pobrali preč.
Medzitým sa Bridgit vybrala po schodoch do svojej izby. Už v pootvorených dverách videla, že čosi nie je v poriadku, keď vošla a videla svoje veci na zemi povyhadzované von z krabíc, zistila, že jej tušenie bolo pravdivé.
Na hodnú chvíľu aj zabudla, že dôvod prečo sa vybrala do izby bol ten, že si chcela zobrať sveter ak by jej náhodou na prechádzke bola zima. Vtom ju zaujalo jej otvorené okno, ktoré ráno bolo určite zavreté a vyzrela von na ulicu. Široko ďaleko nebolo nikoho. Počkať, zarazila sa, veď Tom ju tam mal predsa čakať. Jediné vysvetlenie, ako si ujasniť čo sa to okolo nej vlastne dialo, jej momentálne mohol poskytnúť len jeden človek.
"Lucas, nebol u nás dnes niekto?" spýtala sa. Chvíľu mu trvalo, kým sa odtrhol od knihy a odpovedal jej.
"Hmm," poškrabkal sa na brade, "bolo tu nejaké dievča. Tuším mala červené vlasy. Myslel som, že na teba čaká v izbe."
"Hmm," poškrabkal sa na brade, "bolo tu nejaké dievča. Tuším mala červené vlasy. Myslel som, že na teba čaká v izbe."
"Prečo si ju pustil dnu?"
"Vraj spolu robíte projekt."
Bridgit frustrovane vzdychla a nechala Lucasa zmätene stáť v obývačke, zatiaľ čo sa pobrala späť do izby. Jej brat už bol raz taký- génius v oblasti všetkého okrem medziľudských vzťahov.
Ako sa pozerala na škody, ktoré zrejme napáchala jej nová spolužiačka, všimla si čudný predmet na svojom stolíku. Sám o sebe čudný nebol, len tam akosi nepatril. Šlo o slnečné okuliare, ktoré rozhodne neboli jej.
Komentáre
Zverejnenie komentára