11. My little Pony

Ak sa vám to bude zdať nedokončené, máte pravdu. Avšak nejako moje OOML písanie ide dolu vodou. Nie je to tým, žeby som mala spisovateľský blok alebo čo, keďže iné veci píšem. Skôr asi nejako, hmm, mám OOML blok.
Ale tak budem sa snažiť pridať aspoň krátku časť ako toto raz za týždeň.
A možno ma tento stav "bloku" prejde čoskoro. Snáď.
Chcela som to pridať už včera a internátový net. Čo vám budem hovoriť. Enjoy

Nakoniec sme oslavu presunuli k nám domov, keďže Bailey sa nechcelo ísť nikam von a my sme ju nechceli nechať samu v byte. Chalani prišli okolo ôsmej aj spolu so spoločenskými hrami, ktoré sme im nakázali doniesť. Okrem hier chalani so sebou doniesli aj nejaké jedlo a šampanské. To sme hneď na začiatku otvorili.
"Na naše nové kamošky." zvolal Ash, načo sme si všetci štrngli.
Po úvodnom prípitku sa rozbehla zábava v podobe hrania kariet a človeče. Pobrala som sa do kuchyne, doniesť niečo jedla schopné na občerstvenie. Keď som sa vrátila späť s misami pukancov a čipsov, šťastne sa na mňa vrhlo viacero usmiatých tvári. Zrazu mi začal zvoniť mobil a tak som ho zodvihla zo stolíka a pozrela sa na meno toho kto ma zháňal. Neveriacky som zízala na displej mobila, keď sa spoza mňa ozvalo.
"Ale no tak, FB správy si môžeš pozrieť aj neskôr." povedal Luke nakláňajúc sa nado mnou.
"Nepozerám si fejsbúk." zamrmlala som nezrozumieľne aby snažiac sa mu naznačiť aby si dal pokoj.
"Ok, nechám ťa." povedal.
Šla som si sadnúť do kuchyne stále sa pozerajúc na sms, ktorá mi prišla.
"I miss you." písalo sa tam. Po chvíľke sa do kuchyne dovalili Ash a Mitchie, držiac sa za ruky a chichotajúc. Netuším, či sa k niečomu schyľovalo alebo nie, každopádne som nechcela byť toho svedkom a preto som si dôrazne odkašľala. Definitívne nerátali s mojou prítomnosťou, keďže sa následne pustili a odskočili od seba. Mitchie sa len zachichotala a odbehla naspäť do obývačky. Ash nerozhodne postával pri dverách, nakoniec si zobral druhú stoličku a prisadol si ku mne.
"Myslím, že sa mi páči." povedal ukazujúc Mitchie. V duchu som sa prefackala aby som nebola hnusná, lebo naozaj nám k šťastiu nechýbalo to, aby Mitchie zlomila srdce ďalšiemu chalanovi. Najmä, keď ním bol Ashton, o ktorého nevinnosti svedčilo už aj tričko s My Little Pony. Nechcela som však nijako zasahovať a tak som si len v duchu hrýzla do pery. Keďže asi na toto priznanie očakával nejakú reakciu dodal.
"Čo si myslíš? Páčim sa jej?"
Čo som mu mala povedať? Po prvé som nechcela raniť jeho city a možno sa aj Mitchie skutočne páčil tak som sa nechcela miešať, avšak nemohla som si pomôcť a aspoň ho nenápadne varovať pred jej prelietavosťou.
"No..." začala som neisto" Mitchie, ona je komplikovaná. Ťažko povedať, čo v skutočnosti chce. Mám pocit, že niekedy to ani ona sama nevie." povedala som. Keď som však videla jeho zosmutnený pohľad dodala som.
"Ash, nechaj tomu voľný priebeh. Dnes, keď ste vpadli do kuchyne to vyzeralo všelijako, takže si myslím, že je možné že sa jej páčiš." pri úsmeve, ktorý nahodil som pocítila trošku výčitky. Ostávalo mi len dúfať, že sa s ním nezahráva. S Ashom sme sa vybrali teda spolu do obývačky, kde prebiehala zábava v plnom prúde. Zrazu mi zaznovnil mobil. Znova. Nenechala som sa ním však viac rušiť a pridala sa k hre.
Keď mi opäť zazvonil mobil vybrala som sa von aby som dala dotyčnému jasne najavo, že sa spamätal v naozaj nevhodný čas. Na mobile na mňa čakali ďalšie dve správy. Po ich prečítaní som si nebola celkom istá čo chcem urobiť. Zrazu sa odniekial vynoril Luke a prisadol si ku mne na trávu.
"Premýšľaš nad tou smskou?" opýtal sa.



Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

"Čo povieš ...?"

Favourite character from WS II