30. kapitola

30. kapitola

Z pohľadu: Mitchie

Poznámka: Tak. A je to tu.. dočkali ste sa. Koniec WS2. Trvalo to dlho, ale predsa sme to dosiahli! :D

Ďakujeme Vám za všetky krásne komentáre, ktoré nás neraz posúvali ďalej v písaní a vyčarovávali nám úsmev na tvárach :) Tiež ďakujeme Alex a Mitchie, že napísali pôvodnú WS a my sme tak mali možnosť písať toto spolu, v podstate môžete aj za to, že sme sa s Janelle spoznali :D Takže Vám všetkým čitateľom, aj tým čo nekomentovali, patrí vďaka, že ste to s nami vydržali celé tie roky :D Snáď sa Vám bude teda koniec páčiť :)

Love,

Bailey

Waw. Kto by to povedal, že to dotiahneme do konca. Mám pocit, že ani my sme už nedúfali miestami. Tatkiež sa chcem poďakovať naším čitateľom, všetkých vás veľmi ľúbime. A samozrejme aj Alex a Mitchie patrí ďakujem, za čo všetko dostatočne vystihla Bailey. Oh, zase sa cítim nostalgicky a ťažko sa mi hľadajú slová ... Posledné moje ďakujem patrí Bailey, za to, že to vydržala písať so mnou, za všetko to opravovanie chýb, ktoré som na ňu s radosťou vždy prenechala a za to, že vydržala moje neustále otravovanie či už neideme písať :)

Janelle

---

Celá škola stála zhromaždená pred pódiom, netušiac prečo bola zvolaná táto paráda. Teda to ešte budú prekvapený. Po chvíli na pódium výšla Hartleyová a zmätene sa motala sem a tam. Nikto netušil čo sa malo udiať ďalej. Zrazu sa spustila hudba.

S úškrnom som sa pozrela na Alex, ktorá vyzerala, že od smiechu zamdlie. Do uší nám totiž hučal Gangnam Style a Hartleyová sa naplno pustila do tancovania. Pri pohľade na ňu som aj ja vyprskla do smiechu až mi začali tiecť slzy. To, že mala pri tom na sebe škótsky kilt, to robilo ešte komickejším.

"To sa nám fakt podarilo," začula som za sebou hlas a otočila som sa na vysmiateho Joa.

"Ty si najlepší." povedala som vysmiato nespúšťajúc oči z Hartleyovej.

"Na toto tak skoro nezabudnem."

"Som rád, že si v dobrej nálade Mitchie. Dnes totiž máme prvý koncert," povedal, akoby medzi rečou, Joe.

"To si zo mňa robíš srandu?" spýtala som sa.

"Vlastne ani nie," povedal mierne previnilo.

"Na toto niesom psychicky pripravená," povedala som, a rozbehla som sa smerom k izbám.

"Idem za ňou," zakričala Alex za Joeom a bežala za mnou.

Sadla som si na posteľ a už aj do izby vbehla Alex. "Čo sa deje, Mitch?"

"Ale nič," zarýmovala som a vyvolala som na tvári Alex úsmev.

"Len neviem, či zvládnem ten koncert... viem, že v Bedároch som zahviezdila, ale to neznamená, že moja tréma zmizla."

"Myslíš si, že ja z neho nie som nervózna? Joeovi asi šiblo, veď len teraz sme založili kapelu a on už naplánoval koncert."

Zasmiala som sa. Zo srdca mi pomaly začala ustupovať tá ťažoba, ktorá sa tam akosi usadila, keď Joe spomenul koncert. Alex mi vždy dokázala zlepšiť náladu, bol to jeden z dôvodov prečo sme najlepšie kamarátky.

"Hej, ale ty nespievaš... len hráš na gitare."

"Prosím? LEN hrám na gitare?!"

"Vieš ako to myslím. Ja budem musieť stáť vpredu pred všetkými. Na mňa budú hádzať hnilú zeleninu, ak sa im nebudeme páčiť!"

Alex sa rozosmiala. "Neboj sa, ak do teba niekto hodí rajčinu, nakopem mu zadok."

Vtedy do izby vtrhla rozosmiata Bailey a spolu s ňou... Mason?!

"Och," povedala prekvapene. "Čaute!"

Mason nám s úsmevom zakýval a ja som sa na Bailey spýtavo pozrela.

"Mason si chcel požičať jednu knihu o čarodejniciach...," začala Bailey a asi si uvedomila, ako nedôveryhodne to znie, lebo dodala: "Fakt!"

"Ale ak rušíme, vrátime sa neskôr," povedal Mason, obzerajúc si svoje topánky, akoby to bola najzaujímavejšia vec na svete. Všimla som si, že po tvári sa mu rozlial jemný rumenec.

"Nie, to je v pohode. S Mitchie už aj tak ideme," povedala Alex a schmatla ma za ruku.

"Hej?" opýtala som sa.

"Musíme nájsť ostatných a skúšať, lebo do nás niekto tú zeleninu fakt hodí."

Ani sme nestihli dôjsť ďaleko, keď sme stretli Joea.

"Mitchie...," povedal. "Tak ja vás nechám," ozvala sa Alex a už jej nebolo.

"Prepáč, Joe, zase som reagovala trochu prehnane. Vieš ja a moja tréma...," začala som Joeovi vysvetľovať, prečo som tak zdrhla.

"Mitchie, to je v pohode. Ale nemusela si utekať, zmeškala si ako si Hartleyová pristúpila sukňu a ostala na pódiu len v spodničke. To bol teda pohľad...," začal mi opisovať Joe, kýmsme spolu kráčali do skúšobne a priznám sa, že ani netuším čo mi hovoril, lebo jediné na čo som myslela bolo ako úžasne tvarované sú jeho pery.

Keď sme dorazili do skúšobne, chalani a Alex už skúšali v plnom prúde a tak sme sa k nim pripojili.

Skúška prebehla na výbornu a tak sme sa s pokojnými srdcami rozišli do izieb, osprchovať a upraviť sa na večer. Celé vyparádené sme sa s Alex pobrali na miesto určenia. Prišli sme samozrejme trocha skôr aby sme zladili nástroje a nastavili ozvučenie.

Keď bolo všetko hotové, ostalo nám asi desať minút na to, aby sme si "prepudrovali" nosy. Ostala som v šatni ako posledná, keďže mi príprava trvala najdlhšie. Nemohla som sa však nijako zdržiavať, keďže sme začínali o päť minút a tak som sa pobrala k pódiu. Tam už stáli všetci ostatní a ladili si nástroje.

Zrazu ma prepadla panika a ostala som stáť v chodbičke, ktorá viedla k pódiu. Jediné čo sa mi prehrávalo v mysli bolo ako veľmi to všetko môžem dokaziť. To, že zabudnem slová a ľudia po mne začnú hádzať zeleninu a podobne.

Stála som tam, keď tu zrazu prišiel Joe a ťahal sa smerom k pódiu.

"Ale ja tam nechcem ísť!" skríkla som hystericky, snažiac sa mu vytrhnúť.

"Mitchie, verím že to zvládneš," povedal pozerajúc mi do očí.

Priblížil sa ku mne, a keď som už skoro nedýchala, pobozkal ma. Konečne, povzdychla som si v duchu, už som si myslela, že sa nedočkám.

Potom čo sme sa od seba odtrhli, Joe povedal: "Rád by som pokračoval, ale čaká nás publikum. Čo tak si to nechať na neskôr?" povedal frajersky.

"Len aby si sa nejakého neskôr dočkal," nadvihla som obočie a so žmurknutím som vyšla na pódium a celá vysmiata zravila naších fanušíkov.

Zaspievali sme pár pesničiek a potom sme sa konečne dostali k tej, čo napísal Joe a museli sme ju prerábať na duet. Zhodou okolností to bola moja obľúbená, ale to som Joeovi nemienila prezradiť, zbytočne by som mu zvýšila ego.

Z nejakého dôvodu som ani nebola moc nervózna. Možno na mňa ešte doliehal ten bozk s Joeom. Mala som pocit, že je vidieť, že sa niečo stalo, pretože ostatní členovia kapely na nás zdvíhali obočie.

Ak som sa však nechcela strápniť, musela som sa nejako pozbierať a tak som sa pozrela na nejasný bod v publiku, aby som odpútala svoju pozornosť od množstva zazerajúcich ľudí. Svoju pozornosť som naozaj aj odpútala, keďže môj zrak zaregistroval Abby stojacu vedľa Kyla. Zaujímavé? Začala som teda spievať.

Teraz, keď som stála na pódiu, naplno som si uvedomila, prečo je táto pieseň moja obľúbená. Dokonale vystihovala mňa a Joea. Zrazu som zaregistrovala vedľa seba Joea ako sa ma nenápadne snaží chytiť za ruku.

Najprv som sa mykla, ale potom som si povedala, že aj tak to raz muselo prísť, tak som mu stisk opätovala. Kútikom oka som zazrela Nateov prekvapený pohľad, ale viac tomu nevenoval, tak som pokračovala v spievaní. Vpredu v dave tiež stála Bailey -s Masonom- a nadšene húkala. Žmurkla som na ňu a potom som sa začala naplno venovať Joeovi. Pozrela som sa mu do očí a spievala, akoby sme tam boli len my dvaja. Cítila som sa fakt skvelo.

Čoskoro však táto chvíľka pominula a my sme sa vrátili do reality. Tá však nebola o nič horšia, keďže sme si od poslucháčov vyslúžili siahodlhý potlesk a výkriky slavy.

Keďže to bola aj naša záverečná pieseň tak sa k nám dopredu predrali aj Alex s Natom a Nickom a spoločne sme sa poklonili.

V zákulisí už na Alex čakal Jeremy a podal jej kyticu úžasných červených ruží. Na poďakovanie mu iba čosi zamrmlala ale ja som vedela, že ju to sčasti aj teší. Po chvíli sa za nami dozadu dovalili aj Bailey, Mason, Abby, Kyle a v neposlednom rade Caroline, ktorá nás všetkých vyobjímala.

"A teraz sa ide oslavovať!" zvolala nadšene, načo sme na ňu neveriacky pozerali."Snáď ste si nemysleli, že vás prvý oficiálny koncert nechám prejsť len tak, bez oslavy. Toto je moment, ktorý si musíte pamätať navždy takže hop-šup všetci za mnou." zavelila.

Car nás zaviedla na čistinku za intrákom, kde na nás už čakalo ohnisko, okolo neho boli porozkladané lavice na sedenie. Taktiež tam boli aj košíky, zrejme s jedlom, a ako inak, alkohol.

"Tak tomu vravím párty," uškrnul sa Joe a ja som doňho šťuchla. Posadali sme si, založili oheň a začali opekať. Pekne to rozvoniavalo a po chvíli mi už seriózne začalo škvŕkať v žalúdku.

Joe si to všimol, a keďže sa jeho špekáčik doopekal skôr, ako správny gentleman mi ho venoval. Venovala som mu úsmev a kým som usilovne prežúvala, obzerala som sa po ostatných. Alex s Jeremym sa k sebe túlili, Abby vyzerala, že o čomsi diskutuje s Kyleom a na moje prekvapenie vyzeral zaujato. Medzi dvojičkami sa usadila Caroline a od oboch mala pozornosti až-až, práve sa na čomsi hlasno chichotala. Bailey sedela vedľa Masona a vyzeralo to, že to medzi nimi poriadne iskrí. Bola som rada, že bola šťastná. V duchu som sa tiež zasmiala nad tým, aký majú s Alex podobný vkus na chlapov.

Za ten čas, čo sme boli na vysokej sa toho udialo veľa. Priam telenovelovsky veľa, ale bola som rada, že som to všetko prežila a že tu teraz sedím s touto skupinkou ľudí, ktorú môžem hrdo nazývať svojimi priateľmi.

Zrazu Alex povedala: "Toto si zaslúži nejakú reč o tom, čo všetko sme preskákali za tento rok."

Začudovane som sa na ňu pozrela. Alex predsa neznáša hovoriť nejaké prejavy pred ľuďmi. "Joe, predveď sa," dodala, a žmurkla na mňa.

S pochopením som sa na ňu uškrnula a pozrela som sa na Joa, ktorý si práve do úst vopchal špekáčik a snažil sa čo najskôr dožuť.

"Ďakujem Alex za slovo. Prenechala si to na odborníka. No, čím by som tak začal?" zamyslel sa. "Začnime teda mnou. O mojej dokonalosti sa nedá pochybovať, veď KTO stvárnil najlepšieho Jeana Valjeana, kto dostal úžasný nápad založiť kapelu? Neodpovedajte," odmlčal sa na chvíľu. Verím však, že presne v tú chvíľu zachytil môj pohľad a tak znova začal. "Dobre, dobre len som žartoval."

"Možno," dodal o čosi potichšie. "V každom prípade, aj keď som tu nebol s vami od začiatku, verím, že tu," položil si ruku na srdce, "ste ma mali stále."

Prevrátila som očami, no nechala som ho pokračovať.

"Tento rok bol pre nás mnohým. Zažili sme zábavu, smútok, prekvapenia, romantiku," žmurkol na mňa. "Napriek všetkým hádkam a starostiam si však myslím, že sme sa ešte viac zblížili. Preto teraz pozdvihnime čaše," každý z nás si vzal jeden plastový pohárik, "a napime sa. Na nás!"

Keď skončil, do očí sa mi nahrnuli slzy a nebola som si istá, či to bolo z toho prejavu alebo dymu z ohniska. Prudko som objala Joea, ktorý sa uškrnul a poznamenal, že by mal také prejavy robiť častejšie.

Potom ma ale tiež poriadne stisol a sedeli by sme tak ešte dlho, ale zrazu Nickovi zazvonil mobil.

Keďže naokolo bol celkom hluk, odišiel Nick bokom vybaviť si hovor. Po chvíli sa vrátil a povedal: "Akurát mi volala mama. Niekto si kúpil náš starý dom."