10. Friend Paul

Hello!

Síce mám pocit, že píšem čím ďalej tým horšie aj napriek nedostatku času idem splniť čo som sľúbila a preto tú mate ďalšiu časť.

Dôležité!!! - Chcem ísť na 5SOS, ak neviete o čom točím chalani budú v Paríži, Berlíne, Madride, Miláne a Štokholme. Netuším, do ktorého mesta ešte pôjdem (ani či) ale to sa vyberie asi podľa nákladov na cestovné.

Budú mať akustické vystúpenia, zadarmo - bližšie detaily niesú ešte.

Kto by sa chcel pridať ku mne a Ennie (snáď) tak napíšte do komentára. Budeme len radi. Prípadne ak by ste vedeli o nejakom lacnom spôsobe prepravy a tak.

Toť vše.

---

Chcela som ostať s Bailey ale nakoľko som verila Ashtonovi a Mitchie, že sa o ňu postarajú tak som ju nechala s nimi. Ja som zatiaľ išla za Ennie, ktorej kamarát z baru nám mal ukázať jeden byt, ktorý prenajíma. Už mi totiž bolo trápne vykorisťovať chalanov. Mala som sa s Enn a jej kamošom stretnúť pred diskotékou a tak som kráčala tam. Pred vchodom som už z diaľky zazrela Enniene ohnivé vlasy. Vedľa nej stál sympatický chlap, mal oblečenú čiernu koženú bundu na očiach čierne okuliare. Vyzeral tak trochu taliansky a veľmi frajersky. Ennie si vie vyberať kamošov pomyslela som si. Keď som k nim podišla predstavil sa mi.

"Ahoj, ty budeš Jane však? Som Paul. Vzal by som vás do bytu autom ale je to blízko. Snáš vám nevadia prechádzky?"spýtal sa.

"Nie to je v pohode."odpovedali sme s Ennie naraz. Cesta k bytu prebiehala asi tak, že Paul sa ma vypytoval odkiaľ sme a tak. Bol veľmi pozorný čo bolo možno preto, aspoň ja som mala ten pocit, že chce zapôsobiť na Ennie.

"Ako ste sa vlastne spoznali? Ja vlastne ani neviem ako sa Ennie dostala k práci vyhadzovačky v bare. Je to celkom vtipné vzhľadom k jej výške."predostrela som Paulovi aj ja svoje otázky.

"Ty si jej to nepovedala?"pozrel sa spýtavo na Ennie.

"Nejako nato nebol čas." povedala.

"No ono to je vlastne celkom vtipný príbeh." začal.

"Stál som vonku pred barom a dohadoval niečo s mojím SBSkárom Johnom, keď na druhej strane ulice prechádzala drobná červenovlasá žienka. Zrazu na ňu spoza rohu vybehli dvaja chalani a snažili sa jej ukradnúť tašku. Hneď ako sme si to všimli, ja a John, bežali sme jej pomôcť. Kým sme však prebehli cez cestu, táto tu potvora ich oboch zložila." povedal pochvalne.

"Očividne sa tie karate kurzy vyplatili." podotkla som obdivne.

"Aj tak nechápem, prečo si sa túlala po noci sama. V Londýne!" povedal vyčítavo krútiac hlavou.

Pozrela som sa na Ennie čo ona nato, no tá len na mňa zazrela s tým, že sa mám radšej zdržať komentára. Jedna vec, ktorá Ennie vedela vytočiť, bola ak jej ľudia dohovárala a hovorili čo sme, nesmie alebo čo by mala. Čakala som nejaký jej predslov ale očividne sa aj ona ovládla.

"A sme tu."povedal Paul, keď sme došli pred peknú tehlovú budovu.

Vnútorná obhliadka nás uspokojila ešte viac ako vonkajšok. Byt, ktorý sme mali pred sebou mal dve izby, kuchyňu a sociálne zariadenia. Vyzeral pekne. Samozrejme potrebovali by sme ešte podokupovať nejaké veci ale to by boli už iba detaily. Naozaj som bola zvedavá koľko bude chcieť Paul za prenájom, lebo som predpokladala, že si to určite nebudeme môcť dovoliť. Neviem, čím to bolo ale Paul za ten byt chcel málo, na Londýnske pomery určite. Neprotestovala som ale začínala som mať tušenie, že to môže mať čo to dočinenia s Ennie. Nakoľko som ju však poznala, dúfala som, že to tak nie je. Po tom čo sme sa rozlúčili s Paulom s tým, že byt berieme sme sa peši vidali k chalanom. Paul sa ponáhľal a tak sa nepridal, nechal nám však kľúče s tým, že od zajtra sa môžeme nasťahovať. Cestou domov som Ennie zreferovala ako sme našli Bailey. Vo dverách domu sme sa zrazili s Lukom.

"Kde si sa včera vyparila?" spýtal sa.

"Ashton nič nespomínal?" spýtala som sa prekvapene.

"Nie. Mal niečo spomenúť?" povedal prekvapene.

" Nechajme to tak. Snáď si sa dobre zabavil aj tak." povedala som ironicky spomínajúc si na blondínku, s ktorou včera tancoval.

Keď som sa nad sebou neskôr zamyslela, prišlo mi moje konanie hnusné. Kto som, že sa starám s kým tancuje, a už vôbec prečo ma to vôbec zaujíma. Spamätaj sa Jane! Napadlo ma, že by možno bolo fajn navštíviť Bailey a zistiť ako sa má a tak som vošla do izby. Trošku som sa zarazila, keď som tam našla Mitchie a Ashtona. Nečakala som, že to stráženie zoberú až tak vážne. Bailey vyzerala, že spí a tak som nechala tých dvoch svokov konverzovať ďalej akurát som ich požiadala aby sa stíšili alebo presunuli do inej izby. Ja som išla do kúpeľne. Po chvíľke sa pomaly otvorili dvere a do kúpeľne vkĺzla aj Bailey.

"Bailey? Vidím ťa." povedala som, keď sa Bailey snažila nenápadne vycúvať z dverí.

"Bailey čo sa stalo včera?" spýtala som sa vážne.

"Nechcem o tom hovoriť." rázne povedala.

"S Ennie sme nám našli byt, čo keby si mi pomohla s nákupmi nejakých drobností?" spýtala som aby som zbytočne nevyvolávala ďalšie konflikty.

"Dobre. Ale žiadne otázky o včerajšku. Povedala som aj Mitchie a Ashtonovi, nech si to nechajú pre seba."

"Platí. No, Ennie to už vie tiež."dodala som kajúcne.

Ona len pokývala hlavou, že nevadí a vydali sme si nakúpiť nejaké bytové doplnky.

Hneď ráno ďalšieho dňa sme sa vybrali do nášho nového bytu. Nie žeby sme mali nejako veľa vecí, veď na festival sme si brali len oblečenie. Náš počet vecí sa značne zvýšil po včerajšom nakupovaní s Bailey. Chalani samozrejme ako gentlemani, alebo len v snahe zbaviť sa nás čím skôr zavolali ich auto a to nás spolu aj s vecami odviezlo k bytu.

Samozrejme chalani nám povynášali všetky krabice a tašky.

"Tak vás tu necháme zabývať sa. Ale večer sa vidíme v meste a oslávime váš nový byt." povedal Calum na odchode. Na tú oslavu sa teda teším.