29. kapitola

29. kapitola

Z pohľadu: Alex

Poznámka: Yo, guys, teraz sa pre zmenu ozývam ja :D Po pár mesiacoch, ups, trapas.

Ale nie ste tu aby ste počúvali moje kecy, pretože sa prosím pekne ZAČÍNA SKAZA! :D Dočkali ste sa, gratulujem, určite ste neverili, že sa toho dožijete. Tak snáď vás moc nesklameme, lebo nejak vtipné to neni :D :D

Love ya,

Bailey

---

Hneď ako Mitchie zakričala štart, rozbehli sme akciu.

Na chudáka Willieho sa zozadu vyrútili Nick a Nate, ktorí mu cez hlavu prehodili staré prašivé vrece. Na to sa stalo niečo neočakávané, Hartleyová zjajkla a zrútila sa na zem. Aspoň sme mali o robotu menej.

Willie sa najprv vo vreci metal ako blázon, avšak nakoniec ho zatuchlina z toho vreca úplne zmohla a bol omráčený aj on.

Nick s Nateom ho zdvihli a pobrali sa smerom k chate. My s Mitchie sme chvíľu zostali pri Hartleyovej a položili sme pri ňu odkaz s textom: "Ak chceš nájsť Willieho, musíš sa dostať do chaty uprostred lesa. Hľadaj červené papieriky na stromoch."

Potom sme vyšli na vedľajší chodník, po ktorom sme ju mohli celý čas nasledovať bez toho, aby si to všimla.

Chvíľku to trvalo, kým sa nakoniec prebrala. Keď si prečítala odkaz, nahnevane zhíkla a začala sa obzerať po červených papierikoch. Dali sme znamenie Caroline a tá vyšla spoza stroma, objavila sa hneď za Hartleyovej chrbtom a poklepala ju po pleci. Hartleyová vyzerala, akoby si od strachu pustila do gatí, tak s ňou nadskočilo.

Vtedy Caroline spustila sladkým hlasom: "Nechoďte do lesa. Je to tam nebezpečné." Hartleyová ju napriek tomu nepočúvla a odhodlane sa vydala do lesa. Keďže sme s tým počítali, nenápadne sme ju nasledovali.

Nervózne prechádzala hustým a nehostinným lesom, kde na ňu na každom kroku mohli čakať nástrahy alebo ešte horšie, bacily. Willie, láska jej života, jej však očividne stál aj za tie najhoršie nebezpečenstvá.

Už sa skoro zmierila s myšlienkou, že sa brodí hustým špinavým lesom, keď tu zrazu zazrela ako sa medzi stromami niečo mihlo.

Pozrela som na Mitchie a ona šepla jedno slovo: "Mason."

Prikývla som a ďalej sledovala, čo sa bude diať. Hartleyová sa poobzerala, pokrčila plecami a následne pokračovala v ceste. Pomedzi kríky a stromy sme šli za ňou. Fakt netuším ako všetky tie konáre potom vytiahnem z vlasov.

Vtom sa ozvalo zavrčanie. Hartleyová sa vydesene obzrela a bolo na nej vidno, že jej nie je všetko jedno. Spravila nejaký pohyb, vyzeralo to mierne akoby sa prežehnávala a opäť vykročila vpred. Vtedy však pred ňu niečo skočilo.

Bolo to vysoké ako normálna osoba, mierne zhrbené a celé chlpaté, avšak navlečené v ľudských šatách. Vlkolak. Keby som nevedela, že pod maskou sa skrýva Mason, asi by som okamžite utekala kade ľahšie. Abby na jeho kostýme spravila kus dobrej práce.

Myslím, že v tom momente Hartleyová prekonala infarkt, lebo skoro zamdlela, zbledla a otvorila ústa dokorán, no nevychádzal z nich žiadny zvuk. Po dlhej chvíli sa spamätala, asi sa u nej prejavil pud sebazáchovy. Hoci by to od nej nikto nečakal, vzala zo zeme pochybne vyzerajúci klát a hodila ho po Masonovi. Ten sa len tesne uhol, avšak vyrazil preč aby neschytal, kedže sa už zohýnala po další klát.

Chvíľu pokojne pokračovala v hladaní papierikov.

V tom sa dostala na čistinku, kde sa potkla o nejaký peň. Spadla na zem a jej ruka sa namočila do červenej tekutiny. Vtedy jej došlo, že to o čo sa potkla, asi peň nebude.

Na zemi pod ňou ležalo znetvorené a neživé dievčenské telo.

Samozrejme, v skutočnosti nebolo také neživé, bola to len Abby.

Vďaka jej umeleckému nadaniu ale vyzeralo dosť reálne nato, aby vystrašilo Hartleyovú k smrti. Priblížila sa k Abby, asi aby jej odmerala pulz. To v pláne nebolo. Abby našťastie nezazmätkovala a keď už bol Hartleyová tesne nad ňou otvorila oči a hlasne zajačala. To bol znak pre Joa, ktorému sa konečne naskytla príležitosť prevetrať svoj kostým Supermana. Vybehol spomedzi stromov rovno k Hartleyovej a spustil svoju dokonale nacvičenú repliku: "Počul som krik! Ste v poriadku, madam?"

Hartleyová už otvárala ústa, že mu odpovie, ale Joe ju nenechal. "Rozumiem. Nebojte sa, odnesiem vás odtiaľto preč!"

Vzal ju na ruky ako nevestu a šiel s ňou neuveriteľnou rýchlosťou ďalej v smere červených papierikov. Ako sme ho tak sledovali, vyzeral ako rozmazaná šmuha, keďže na nohách mal kolieskové korčule. Ďalší z jeho zbytočných talentov sa zišiel. S Mitchie sme sa rýchlo rozbehli za nimi aby sme nevymeškali ani kúsok toho, čo sa bude diať. Keď sme prišli k ďalšej destinácii, Hartleyová sedela na vysokom konári stromu, kam ju Joe nejako vyložil. Avšak jeho už nebolo nikde vidieť.

"Pán Superman!" kričala Hartleyová. "Dajte ma prosím dole z toho stromu!"

Vedeli sme, že Joe nepríde. Teraz nastala slávna chvíľa dvojičiek a využitia ich podobnosti. Pred Hartleyovou sa zrazu jeden z nich zjavil. Tváril sa, že ju nevidí a spustil: "Musel som tu malú zabiť, vedeľa príliš veľa.... Dúfam, že moje dobré ja to prežije..." Očividne, Hartleyvej naskočila husia koža. Veď komu by aj nie, kebyže sa popri vás prechádza človek, ktorému nerobí problém len tak niekoho zabiť.

Nate zašiel za krovie a jeho úlohu prebral Nick. "Prečo mám ruky od krvi? Och, ja som ju nechcel zabiť... Snáď dnes už nikomu neublíži. Dúfam, že nechce vziať život aj tomu nevinne vyzerajúcemu školníkovi... Je čím ďalej, tým viac neovládateľný."

Zase zašiel za kríky kde sa Nate už dusil smiechom no ovládol sa a vyšiel. Povedal: "Je na rade. Dnes zabijem toho školníka. Dnes skoná Willie!" povedal teatrálne a rozbehol sa preč. Ak toto na Hartleyovú nezapôsobilo, tak už neviem čo.

Vyzeralo, že spracuváva, čo práve počula.

Zrazu z ničoho nič zjajkla: "Ó nie! Môj Willie nesmie zomrieť... Nezostanem do konca života starou dievkou."

Hartleyová sa zjavne snažila nájsť nejaký spôsob ako zísť zo stromu bez toho, aby si zlomila nohu. Vtedy sa Joe vrátil, ale oblek Supermana mal už preč a keby sme ho nepoznali, povedali by sme, že je to niekto úplne iný. Čosi ako Clark Kent a Superman, hoci tí sa podľa mňa podobali dosť. Joe mal oblečený akýsi vyprašivený oblek a na hlave klobúk, čo spolu s make-upom od Abby spôsobilo, že vyzeral tak na 40 rokov.

"Prepáčte, madam," oslovil ju Joe so svojim najlepším britským prízvukom.

"Och, výborne! Prišla pomoc," potešila sa Hartleyová.

"Samozrejme, pomôžem vám... ale najprv pomôžte vy mne. Nevideli ste tu niekde náhodou...," stíšil hlad, akoby sa jej chystal zdôveriť nejaké tajomstvo, "vlkolaka?"

Hartleyová zbledla. "Videla," sprisahanecky šepla. "Na začiatku lesa."

"Och, to mi odľahlo. Viete, to bol môj brat. Dnes je jeho prvý spln a nevie sa ovládať. A potom tu ešte pobehuje ten šialený vrah..."

"Aj toho som videla!" Hartleyová sa išla pretrhnúť, aby mu všetko rozpovedala.

"Madam, no toto, za jeden deň objavíte všetky tajomstvá tohto lesa... Ešte mi povedzte, že ste videli aj ducha blonďavého dievčata čo sa tu potuluje a varuje ľudí pred nebezpečenstvami tohto lesa."

"ÁNO!" Hartleyová už bola celá bez seba. Joe k nej podišiel a zložil ju dolu zo stromu. Keď videl, že sa mu chystá poďakovať, nedal jej príležitosť a spustil svoju poslednú repliku. "Viete, bola to moja dcéra... ale pri jednom splne som ju zabil. Odvtedy tu straší a varuje ľudí," pokrútil Joe hlavou, akoby to bolo čosi hrozné a vydesenú Hartleyovú tam nechal stáť bez slova.

Keď sa konečne spamätala, pobrala sa ďalej za červenými papierikmi. Prichádzala ničím nerušená časť lesa, ktorá smerovala až ku chate. Neboli tam žiadne prekážky okrem ostrých konárov stromov a snehu.

S Alex sme ju už nenasledovali, ale šli sme skratkou do chaty, kde čakali Jeremy a Bailey. Len čo sa tam dotacká, bude čas začať poslednú fázu skazy.

Zatiaľ čo sme čakali, kým príde Hartleyová, obzerali sme si omráčeného Willieho, ktorý bol priviazaný o jeden zo stĺpov. Na hrudi mal roztrhnutú košelu a na nahom tele nakreslené rituálne znaky. Okolo neho sme sa zhromaždili my v habitoch, pochytaní za ruky a Bailey stála pripravená v kúte na svoj finálny výstup.

Konečne sa dvere otvorili a v nich stála Hartleyová, ktorá bola celá doškriabaná a mokrá, no to nebolo všetko. Jeremy svoju prácu odviedol veľmi dobre.

Po tom, čo sa na ňu zo strechy vylialo vedro šľahačky ju obsypal čokoládovýmu hoblinami, takže vyzerala ako koláčik. Keď vošla, v jej tvári bolo badateľné zdesenie, hneď v tom momente totiž Bailey začala odriekať nejaké "kúzlo". My sme krúžili okolo Willieho a odriekali ho spolu s ňou.

Potom sme stíchli. Bailey zobrala do rúk prútik, ktorým mierila na Willieho znaky na hrudi a s druhou rukou držala hrubú koženú knihu, z ktorej odriekala.

Zrazu sa Bailey prudko otočila a namierila prútikom na Hartleyovú.

"Čo tu hľadáš, žena?!" povedala ostro.

"Jaaa, ja prišla som zachrániť Willieho..."

"Existuje len jediná možnosť, ako ho zachrániš."