08. New Job

Poznámka: V poprade na stanici

Zverejňovala som to na wifine v Poprade takže odpusťte úpravu textu, ktorá tam nie je a ani obrázky.

Dnes si nato sadnem ešte takže ak ste to nečítali a viete počkať chvíľku počkaajte, lebo fest zlé to je.

Edit: Už je to čitateľnejšie ... Tak mi treba nechávať si veci na poslednú chvíľu a partyzovať v Nitre.

Inak aké "páry" shipujete v tejto poviedke. Kľudne napíšte aj dvojice, kt. sa nejako k sebe ešte nemali, možno sa inšpirujem.

Janelle

---

Ráno som sa zobudila na ostré slnečné lúče svietiace priamo do mojej tváre. Enniena posteľ bola prázdna a už som sa skoro začala strachovať avšak začula som jej hlas a tak som sa upokojila a vbehla do sprchy. Nanešťastie vo dverách nebol kľúč avšak to ma neodradilo, veď každému pri zvuku tečúcej vody dôjde, že nemá rušiť. Hodila som teda svoje veci na kôpku pri spche a na ne som položila osušku, aby som sa k nej hneď dostala. Keďže sa v sprche najlepšie rozmýšľa pustila som na seba prúdy vody, ktoré by africkým občanom poskytli úľavu od smädu na minimálne dva dni. Čo som však vôbec nečakala bolo, že po chvíli sa mi na sprche prudko otvorili dvere a spoza nich na mňa hľadel Calum. V sekunde, keď mu došlo čo vidí sa odvrátil a taktiež som ja hneď zatresla sprchové dvere naspäť. Myslím, že netreba nič dodávať na zvýraznenie tejto už aj tak dosť trápnej a pre mňa aj neskutočne zahanbujúcej udalosti.

Po tom čo som sa bleskovo prezliekla aby tam už nemal šancu nikto vtrhnúť som nabehla do kuchyne, kde väčšina z nás ešte raňajkovala. Medzi raňajkujúcimi som zazrela aj čevenú hlavu takže moje staosti o Enn sa rozplynuli. Očividne bola v poriadku, ba čo viac, bola vo veľmi optimistickej nálade, keďže niečo živo vykladala Bailey a ostatným.

"Ránko Jane, počúvaj mám pre teba jeden návrh..." začala avšak ja som ju nepočúvala, keďže práve do kuchyne vošiel Calum.

"Ty!" povedala som ukazujúc na neho. "Do záhrady. Hneď." povedala som len so stisnutými perami. Nič nepovedal len ma ticho nasledoval.

"Jane, povedz mi najprv, že prídeš ..." kričala za mnou ešte Ennie.

"Dobre." povedala som aby ma ďalej nezdržiavala.

Vyšli sme do mini "záhradky" a Cal sa celý čas tváril akoby nevedel čo tam vlastne robí, teda nie tak celkom, občas som mala pocit, že mu myká kútikom úst.

"Je u vás bežným zvykom vraziť len tak niekomu do spchy?" začala som hneď.

"Samozrejme. Ale nechcel som ti otvoriť spchu. Ja som si totiž myslel, že je tam Luke..."začal.

"Ehm, nechajme to teda tak ..." netušila som ako mám nato zareagovať.

"Dúfam, že si nemyslíš, že my ..." povedal hneď.

"Radšej si nič nemyslím ... Teda. Síce som si nemyslela ... Nič som si nemyslela... " začervenajúc som povedala.

"Chcel som mu len povedať, aby nevytopil kúpeľnu. Teda tebe. Obaja sa totiž sprchujete tak, že si človek myslí, že vstupuje do dažďového pralesa." pousmial sa.

"Naozaj to radšej nechajme. Skús to prosím nerozširovať ďalej a nikdy to už predomnou nespomeň."

"Ako chceš ty hamblivka, ale za moje mlčanie si zaslúžim ten sľúbený bowling." dodal a odišiel.

Našťastie, lebo už začínala byť trápna nielen táto situácia ale aj konverzácia. Neviem si predstaviť ako bude hrať bowling s niekym, s kým sa nedokážem momentálne ani porozprávať bez začervenania. A čo to bolo s tým, že si myslel, že to sa sprchuje Luke. Tu ma začali napádať predstavy, ktoré si radšej nechám pre seba. Postačí keď poviem, že shipery Cake by sa určite potešili. Dúfam, že ... Snáď nie. Bola by to škoda.

&

"Povedala si dobre, takže žiadne výhovorky. Veď ideme všetci. Neostaneš predsa doma sama." prehovárala ma Ennie.

"Neverím, že ti na to kývla aj Bailey. Pokiaľ sa pamätám ona na žiadne takéto akcie nechodí. Zaujímalo by ma čo ju presvečilo."hovorila som.

"Povedz, že pôjdeš a prezradím ti to."

"Tak dobre." povedala som, lebo predsa slovo je slovo a to treba dodržať. Aj v situácií keď vlastne ani neviete čo sľubujete, lebo ste priveľmi rozrušený sprchovými zážitkami.

"Povedala som jej, že ideš aj ty a sama ostať tiež nechcela." usmiala sa Enn. Prefíkaná červenohlávka, pomyslela som si. Začali sme sa teda spolu chystať na párty, na ktorú nám včera vybavila Enn vstup zdarma. Zaujímalo by ma ako sa jej to podarilo, to som sa jej aj spýtala avšak ako odpoveď som dostala len myknutie plecami a jeden záhadný úsmev.

Tmavé anglické ulice sú krásne, tmavé Londýnske ulice sú však úžasné. Ako sme tak kráčali vo svetle pouličných lámp pripadala mi naša partia ako Charlieho anjely. Teda až nato, že sme boli ôsmi z toho polovica boli chalani. Klub ku ktorému sme mierili bol blízko takže sme sa vyhli všetkým úchylom v metre a taktiež aj značnému davu fanušíčiek, keďže bola tma a na ulici sa okrem nás ledva vyskytla živá duša. Ennie zastala, keď sme sa ocitli pred budovou s neónovým nápisom "DISCO". Vskutku originálne. Pred vchodom stál vyšportovaný vyhadzovač, ktorý posunkom pozdravil Enn.

"Idem sa dnu prezliecť a hneď som späť." povedala a pokynula na nás aby sme vošli spolu s ňou.

Otvorila som ústa, aby som sa jej opýtala, čo to malo znamenať avšak predbehla ma.

"Pracujem tu od včera ako vyhadzovačka. Ani sa nepýtaj, dlhý príbeh. Musím ísť vonku tak sa bavte. Neskôr sa za vami zastavím." zakývala a už jej nebolo. Prečo mám pocit, že ľudom okolo mňa načisto preskakuje? Vnútri si chalanov všimli fanušíci a zatiaľ čo sa oni venovali ozdávaniu autogramov my sme sa išli baviť. Vo víre hudby a v dave som na chvíľu statila pojem o čase a pítomnosti a tak som si až po chvíli všimla, že sa nám Bay niekde stratila. Medzitým ako sme s Mitchie tancovali som si všimla ako Luke tancuje s nejakou blondínou a pichol ma ostienok žialivosti. Bailey sa nevacala a tak som sa rozhodla ju ísť pohľadať. Keď som ju po chvíli stále nemohla nájsť tak mi na pomoc prišiel Ash, ktorý si všimol moje nezmyselné pobehovanie hore dole počas toho ako som hľadala Bailey

Našli sme ju v kúte neschopnú vstať. Bolá schúlená do klbka, celá sa triasla a po tvári jej stekal studený pot.

"Bailey čo je ... " spýtala som sa no ona vyzeala, že ma nedokáže vnímať.

Ash mi ju pomohol vziať vonku kde sme našli najbližšiu lavičku aby sa upokojila.

"Bailey mám zavolať sanitku?" spýtala som sa bezradne načo ona len pokývala hlavou. A tak sme tam sedeli nevediac čo robiť.