27. kapitola

27. kapitola

Z pohľadu: Alex

Poznámka: Dôležité info v článku pod týmto, tak si to prečítajte. Pretty please?

Som zvedavá na váš názor :D Ako si myslíte, že bude prebiehať skaza? :D

---

V opojení predstavy, ktorú nam pri ranajkách načrtla Mitchie, sme všetci súhlasili s tým, že to skúsime s kapelou. Na ďalší deň sme si teda dohodli prvú skúšku. Vybalili nástroje, ktoré nám Caroline požičala od školského zboru a každý podvedome zaujal svoje miesto. Mitchie sa išla automaticky posadiť za bicie, no Nate ju predbehol. A tak jej ostal iba mikrofón. Ja som si vzala basgitaru a tvárila sa, že viem zahrať viac ako dva akordy. Nick si uchmatol normálnu gitaru a Joe sa tváril ako kráľ mikrofónu. Všimla som si, že medzi Mitchie a Joeom je akési zvláštne napätie.

"Uhm," začala som. "a čo vlastne budeme hrať?"

"Neboj sa, aj to mám naplánované. Túto pieseň som napísal nedávno a myslím, že je celkom dobrá. Čo dobrá, skvelá, veď som ju napísal ja," zaškeril sa Joe a rozdal nám papiere s notami a textom.

Začala som čítať:

She's always in a rush and interrupted
Like she doesn't even care
You, me
We're face to face
But we don't see eye to eye

Zrazu sa ozvala Mitchie: "Ale tá pieseň je iba pre jedného, čo budem robiť ja?"

Dvojičky nadšeným hlasom zvolali: "Veď z toho spravíme duet!"

Na čo sa ani Mitchie ani Joe nezatvárili práve nadšene. Mitchie poznamenala:

"To teda bude potrebovať menšiu zmenu textu," a veľavýznamne sa usmiala na Joea.

Joe sa tváril, že chce protestovať, ale potom to vzdal.

Mitchie mu vytrhla papiere z ruky a začala dopisovať slová. Joe vykríkol: "Ale veď ešte nemáme názov kapely!"

"Willieho Skaza," tresla som. Všetci na mňa upreli pohľad.

"To je dokonalé!" Mykla som plecami a prijala komplimenty. Vtedy sa vo dverách objavila nejaká postava. "Povedal tu niekto moje meno?"

"Willie!" skríkli sme všetci naraz a šokovane upierali pohľad na toho zhrbeného muža vo dverách.

"Osobne," zašomral. Potom si nás premeral pohľadom, akoby uvažoval, odkiaľ nás pozná. "Torresová, Russová, Jonasovci. Zase neprezutí!" zrúkol.

Už sme sa zo zvyku začali pokúšať o útek, keď som si uvedomila, že Willie na tejto škole nepracuje.

"Veď vy tu nepracujete. Čo tu robíte?" opýtala som sa, tváriac, že o ničom neviem."

"Hľadám starú známu."

Uf, takže mu to nedošlo. Potom pokračoval: "Neviete, kde by som mohol nájsť Elizabeth Hartleyovú?"

"My vás tam zavedieme," usmiala sa naňho Mitchie, schmatla ma a vyviedla nás von z miestnosti. Po ceste do riaditeľne sme sa ho pýtali na našu starú školu.

"Ale, nič s čím by som si neporadil. Až na tú nepríjemnú Greenovú a jej partiu."

V duchu som si poznamenala, že tej Greenovej gratulujem k prevzatiu nášho remesla. Zaklopali sme na riaditeľkine dvere a otvorila nám oblečená v károvanej sukni, ktorá nápadne pripomínala škótsky kilt. Takmer akoby čakala, že Willie príde.

Sledovala som ako sa Willieho zvyčajnú mrzutý pohľad menil na priam až obdivný. Hartleyovej sa rozžiaril pohľad a povedala: "Willie? Si to naozaj ty?"

"Áno, Lízanka, som to ja!"

"A-ale, čo tu robíš?" začala zmätkovať.

Vtedy sme už s Mitchie cúvali čo najďalej od tých dvoch hrdličiek. Našťastie sa nás nikto nepokúsil zastaviť. Akonáhle sme sa ocitli mimo dosahu, rozosmiali sme sa.

"Vrátime sa do suterénu?" opýtala sa Mitchie.

"Hej, ale najprv mi porozprávaj, čo je medzi tebou a Joeom. A hneď!"

A tak mi Mitchie opísala komplikovanú situáciu zo včera.

"...no a vtedy odišiel z izby. Odvtedy so mnou ledva prehovoril!" posťažovala sa.

"Och, Mitch. Asi by si sa mu mala ospravedlniť."

"Ani náhodou," tvrdohlavo odmietla.

"On je chlap, mal by prísť on za mnou."

Prevrátila som očami nad predstavami Mitchie o vzťahoch medzi mužmi a ženami.

"Ale napriek tomu, že by som ťa ako tvoja najlepšia kamarátka mala podporovať, si myslím, že to bola tentokrát tak trochu tvoja chyba." Mitchie sa zamračila, zjavne sa jej nepáčilo, čo hovorím. Povzbudivo som ju potľapkala po pleci a pobrala som sa späť do suterénu. Akonáhle sme vošli, všetci sa obrátili k nám.

"Lietali tam iskry," povedala som a Mitchie ma doplnila:

"Plán ide ako má."

Po zvyšok času sme sa my s dvojičkami učili tú pieseň hrať, zatiaľ čo Mitchie dopisovala text a Joe sa s ňou o ňom zanietene hádal. Tak aspoň sa už rozprávali, pomyslela som si.

Asi o hodinu neskôr sme sa rozhodli to pre dnes ukončiť. Dvojičky pobalili nástroje a Joe sa rozhodol, že nás odprevadí k izbe, asi aby sa tomu baleniu vyhol. Cestou som rozprávala najmä ja a keď sme sa konečne dostali pred našu izbu, povedala som:

"Nechám vás tu, aby ste si to doriešili."

Zabuchla som dvere a utekala som k skrinke s pohármi. Schmatla som akúsi šálku a oprela som ju o dvere. Začula som ich hlasy.

"Myslím, že ti dlžím ospravedlnenie," povedala Mitchie. Aspoň, že jej to doplo.

"To teda áno."

"Tak teda, prepáč, že na teba tvoji bratranci zaútočili s hasiacim prístrojom... na môj povel," dodala potichu.

Joe sa uchechtol. "Okej. Hm.. ešte niečo, čo mi chceš povedať?"

Naklonila som sa ešte bližšie k dverám a vtedy mi tá šálka zletela na zem a rozbila sa. Zrazu sa otvorili dvere a hľadeli na mňa Mitchie s Joeom s mierne nahnevaným pohľadom.

"Robila som si, uhm, čaj?" snažila som sa vykľučkovať z tejto situácie. Neveriacky na mňa zazreli, ale nekomentovali to.

"Fajn. Tak čaute. A Mitchie," dodal, "nabudúce, keď ma budeš chcieť ostriekať, mohla by si mi to vopred oznámiť. Vzal by som si iné tričko."
S tými slovami opustil našu izbu.

"Fajn!" zakričala za ním Mitchie.

"Vrrr, privádza ma do šialenstva!" otočila sa ku mne.

"Vieš čo, nechám ťa vyzúriť sa a ja pôjdem za Jeremym," oznámila som jej a vo dverách som sa zrazila s Abby, ktorej som so slovami "Je celá tvoja" venovala súcitný pohľad.

Potrebovala som s Jeremym doriešiť ešte nejaké veci ohľadom Skazy, napríklad obhliadnuť terén, tak som si so sebou rovno vzala aj bundu.

Dohodli sme sa, že pozajtra je deň D, čiže sme museli všetko vopred nachystať.