25. kapitola

25. kapitola

Z pohľadu: Alex

Poznámka: No ako sa na to tak pozerám, do tých Vianoc to asi nevyjde :D :D Možno Nový Rok? :D Neviem, musím to ešte prekonzultovať s Janelle.

Zatiaľ si ale užite novú časť :)

Bailey

---

Drahý Willie,

už dlho som sa odhodlávala Ti napísať.

Viem, že odvtedy, čo sme sa spolu naposledy vozili na tvojej kosačke, prešiel už dlhý čas, no ja stále spomínam na všetky naše spoločne prežité chvíle.

Ako sme spolu bojovali proti neprezutým spolužiakom, ako si mi rozprával o škótskych tradíciách a ako sme sa v strašidelnej tme prechádzali po lesoch.

Pamätám si aj na to, ako sa ma snažil tvoj brat Billie zbaliť a ty si ho za to ovalil panvicou po hlave. To bolo také... romantické.

No nepíšem Ti iba preto, aby som ti napísala o našich spoločne prežitých chvíľach. Rada by som sa s tebou stretla.

Neviem však či sa zo mnou chceš stretnúť aj ty. A preto ak ku mne ešte stále niečo cítiš príď za mnou na školu, kde som teraz riaditeľka (dolu ti napíšem adresu).

S pozdravom,

Tvoja pusinka

Posledný krát som si prečítala ten dopis a potom som ho vhodila do schránky. Zajtra ho vyzdvihne nejaká poštárka a o pár dní (dúfajme) sa dopraví k Williemu do Tmavej Diery.

O mesiac neskôr

Sedela som v prednej lóži školského divadla. Vedľa mňa sedel Jeremy a nablízku boli aj Mason a Abby. Všetci sme boli nedočkaví, lebo posledný mesiac sme vkladali všetok svoj voľný čas do prípravy Bedárov. A všetko to mohlo dopadnúť aj úplnou katastrofou.

To by nás potom asi vyhodili zo školy. Našťastie to bol len najhorší scenár, ktorý vytváral môj vystresovaný mozog.

"Neboj sa, dopadne to fajn," zašepkal mi do ucha Jeremy, akoby mi čítal myšlienky. Pri zvuku jeho hlasu tak blízko môjho ucha som sa zachvela.

"Je ti zima?"

"Nie, to len...," nevedela som, čo povedať, no našťastie ma zachránila Hartleyová, ktorá sa objavila na pódiu.

"Vitajte, milí diváci. Nebudem to nejako naťahovať. Urobte si pohodlie a ty, opona, spusť sa," povedala teatrálne a potom sa potkýnajúc pobrala do svojej lóže.

Zhasli svetlá a ja som sa začala cítiť ešte viac nervózne a vyklopkávala som si melódiu na operadlo stoličky. Zrazu som zacítila pevný stisk a aj keď som sa neodvážila otočiť, vedela som komu tá ruka patrí.

Predstavenie začalo úvodným výstupom Joea. Alebo by som mala povedať Jeana Valjeana?

Ako som to tak sledovala, prekvapivo som zistila, že všetko ide ako má. To bola úľava, lebo nejedna generálka nedopadla práve najlepšie. Boli tam pády, zaseknutia sa, padanie rekvizít a podobne. Našťastie sa potvrdilo pravidlo a keď bola zlá generálka, aspoň predstavenie sa vydarilo.

Nakoniec prišla posledná scéna. A potom veľký potlesk, od samej radosti, že to vyšlo podľa plánu som sa hodila Jeremymu okolo krku. Po chvíli obímania sme sa odtiahli. Upieral na mňa svoje oči pohľadom, ktorému sa jednoducho nedalo odolať a tak som ho pobozkala.

"Wow, Alex!" povedal prekvapene.

"Och, sklapni," povedala som, schmatla som ho za tričko a znovu sme sa začali bozkávať.

Po potlesku, a teda aj po bozkávaní, sme sa ruka v ruke pobrali do zákulisia poblahoželať všetkým hercom a ostatnému štábu.S tým potleskom v pozadí som sa cítila ako v nejakom romantickom filme.

Keď sme narazili na Mitchie, tá na nás len hodila obdivný pohľad a zahvízdala. Hneď na to sme sa radšej pustili aby sme nikomu nemuseli vysvetľovať niečo v čom sami ešte nemáme jasno.

"Blahoželám, hviezda," rozbehla som sa k Mitchie a nedala som jej ani príležitosť na to, aby mi mohla oponovať, lebo som ju tuho objala.

Zrazu sa objavili aj ostatný protagonisti, medzi nim aj Joe. "Skupinové objatie!" kričal, rútiac sa k nám.

Keďže sme boli všetci v naozaj dobrej nálade, nikto neprotestoval a dali sme si najväčšie skupinové objatie všetkých čias.

"Dnes robíme párty, ľudia!" zakričala som a odpovedal mi nadšený krik.

"Tak na to sa musím pripraviť!"skríkol Joe a už ho nebolo.

O pár hodín sme sa nachádzali všetci v suteréne. Zatiaľ sa to len rozbiehalo, ale bolo mi jasné, že triezva z tadeto neodídem.

Všade naokolo boli totiž rôzne sudy pív, fľaše vodky a iného alkoholu od výmyslu sveta. Keď som sa porozhliadla videla som dvojičky ako opíjajú Caroline. Taktiež sa mi naskytol pohľad na Masona, ktorého Bailey bila metlou.

"Bavíš sa?" spýtala som sa Abby, sediacej kúsok odo mňa.

"Jasné," usmiala sa.

"Čo tvoj projekt s modroočkom? Nejak si mi to ešte nespomenula," uškrnula som sa na ňu.

"No, povedzme, že dopadol celkom dobre. Ale nie v takom zmysle, ako si to predstavuješ ty, Alex. Po tom, čo mi Mitchie povedala o ich malom romániku, som nejako stratila záujem. Momentálne sa k sebe správame skôr ako brat a sestra."

"Tak to je zaujímavý vývin situácie," zhodnotila som.

"To hej. Pred pár mesiacmi by som si určite nepomyslela, že v takejto dobe budem schopná rozprávať sa s ním bez toho červenania a koktania."

Zasmiala som sa.

"A čo ty a Jeremy?" opýtala sa. "Všimla som si, ako si sa naňho vrhla počas potlesku."

"No to by zaujímalo aj mňa," povedal hlas stojaci za mnou. Bol to Jer.

"Ja vás teda nechám si to "vyrozprávať"," zasmiala sa Abby a zmizla v dave.

"Ehm...,"spustila som, "neviem."

Asi čakal, že zo seba dostanem niečo viac, nejaké vysvetlenie, lebo sa len zvrtol na opätku a odišiel.

O necelú hodinu som sedela na zemi vedľa Mitchie, Joa a dvojičiek. Joe práve niečo sústredene vykladal.

"...predstavte si, akí by sme boli skvelí! Nikto by nám nevedel odolať. Keď skrížite Jonasovský šarm a Alex s Mitchie, budeme neprekonateľní."

"Stačí ak mi podpíšete toto tu a dám vám pokoj," vyhlásil nakoniec a kedže sme ho všetci chceli umlčať, v momente to mal podpísané. Teda nešlo len o obyčajný podpis.

Potom ako sme tento pakt uzavreli, uvidela som Jeremyho ako niečo vykladá Abby. Boli neskutočne blízko seba a mňa v tom momente pochytila žiarlivosť.

"Jeremy!" zvolala som a začala som ho objímať.

"Alex? Si okej?" opýtal sa s ustaraným pohľadom.

"Úplne," usmiala som sa.

"Koľko si toho vypila?"

"Trošičkuuu."

"Koľko toho vypila?" obrátil sa na Abby, no tá pokrčila plecami.

"Poď, vezmem ťa na izbu," povedal a začal ma ťahať von zo suterénu.

"Ale ja sa chcem baviť!"

"Alex," povedal len, a uprel na mňa svoje orieškové oči, čím odstránil všetky moje protesty.

Keď sme došli k izbe tak som si uvedomila svoje trápne správanie.

"Ďakujem, že sa o mňa staráš."

"Na to sa spoľahni," pošepol, a pobral sa na odchod.

"Počkaj!" skríkla som.

Otočil sa a vrátil sa k mojej posteli.

"Ja.. chcem..," nevedela som sa vykoktať, tak som ho len pobozkala.

"Aj ja."

"Ehm, akže teraz sme akože..?" opýtala som sa. Opitá som mala značné problémy so slovnou zásobou.

"Fajn. Spravím to takto. Alex Russová, chceš byť moje dievča?" usmial sa na mňa.

"Veľmi rada, Jeremy Gilbert," oplatila som mu úsmev a posledný krát som ho pobozkala pred tým, ako sa pobral preč z mojej izby.