23. kapitola

23. kapitola

Z pohľadu: Alex

Poznámka: Well, keďže sa nám moc nechce pridávať nič iné, tu máte ďalšiu časť :D Lol ani neviem kedy naposledy tu pribudli dve časti za menej ako mesiac :D Okay, čítajte a komentujte omg veď keď už sme nad tým tak dlho sedeli :D

Inak, zaujímalo by ma, či ste si všimli nejakú zmenu v našom písaní alebo tak, lebo teraz to píšeme tak, že sa po kúskoch striedame a predtým väčšinou jedna napísala celú kapitolu :D

Okej, teraz čítajte.

Bailey

---

Nemohla som uveriť, aký je ten Mason tupec. Čo nevie, čo sa stalo na tom konkurze? Rovno som sa ho opýtala.

"No, neviem. Nič si mi nepovedala," zatváril sa zmätene. "Stále si len omielala, že tie úlohy určite dostanú, pretože sú skvelé. Tak som si myslel, že ich aj dostali."

No dobre, možno to nebola jeho vina, ale v poslednom čase mi liezol na nervy.

"Alex.."

"Mason..."

"Ty prvá..."

"Mason, ja neviem, čím to je ale... Proste.."

"Už si nerozumieme," dopovedal. Zrazu mi odľahlo, lebo som ho nechcela raniť.

Pozrela som naňho a prikývla. "Neviem presne, kedy to začalo, ale mám pocit, že v posledných dňoch sa čím ďalej, tým viac vzďaľujeme."

"Nemali sme na seba príliš veľa času. Ty si písala scenár s Jeremym, ja som robil iné veci a keď sme sa stretli, zrazu sme si nemali čo povedať."

Hľadela som do jeho hnedých očí a rozmýšľala, kto to prvý vysloví.

Nadýchla som sa a vyriekla som to naraz s ním: "Asi by sme sa mali rozísť."

"Asi to tak bude lepšie. Ale čo keby sme si užili ešte posledný večer ako pár?"

"Tak dobre, čo robíme?" spýtala som sa ho.

"Pôjdeme do reštiky ako na naše prvé rande. Páčili sa mi šaty, ktoré si mala vtedy na sebe," povedal, a mne na chvíľu prišlo ľúto, že sa s týmto dokonalým chalanom rozchádzam. Avšak niekto nie je dokonalý, ani on a MY proste nie sme pre seba tí praví.

"Tak ideme?" spýtala som sa ho, schmatla ho za ruku, a bez možnosti odpovedať som ho ťahala do reštiky.

Uvedomila som si, že som nedala vedieť Mitchie, že idem preč, ale dúfala som, že po tých rokoch čo sa poznáme jej dojde, že šlo o niečo urgentné.

S Masonom sme sa usadili presne za ten istý stôl ako minule, dokonca sme si objednali to isté jedlo.

"Pamätáš na naše prvé stretnutie?" opýtal sa.

"Bože, to mi ani nepripomínaj," skryla som si tvár do dlaní a rozosmiala som sa.

A takto ubehol celý večer, v smianí sa a spomínaní ako nám to išlo. Naozaj sme boli lepší priatelia ako zaľúbenci.

Niekedy nadránom ma Mason odprevadil k izbe a povedal: "Dobrú noc Alex."

"Skôr dobré ráno," povedala som a zachichotala sa. Zrazu sa ku mne naklonil a pobozkal ma na líce. Venoval mi posledný úsmev a pobral sa na svoju izbu.

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy. Zobrala som si aspirín a vybrala sa na prednášku literatúry. Na chodbe som zazrela dav ľudí ako sa tlačí pri nástenke s oznamami.

Všimla som si medzi nimi Jeremyho a tak som sa pobrala k nemu. Nemusela som sa ani pýtať o čo ide, pochopil môj zvedavo-nechápavý pohľad a začal vysvetľovať.

"Včera sa niekde udiala riadne rušná párty. Na nástenke je zoznam ľudí, ktorých vyhodili. No a ešte papier s opakovaním castingu na muzikál, keďže niektorých z nich vyhodili."

"No to ma podrž," povedala som a už aj som sa predierala k nástenke, aby som si potvrdila svoje domnienky.

Uvidela som niekoľko známych mien, vrátane Britt, Lany, Bonnie a Finna- to sa asi Caroline nebude páčiť, keď moje oči konečne našli, čo som hľadala. Maddexino meno tam žiarilo čierne na bielom.

"Jo!" potešila som sa. Možno trochu nahlas, keďže sa na mňa obzrelo niekoľko zvedavcov. Predrala som sa späť k Jeremymu a spýtala sa, čo presne sa na tej párty stalo.

"No, neviem presne, ale od pár ľudí som počul, že tam mali trávu a nielen to, vraj aj nejaké tvrdšie drogy. Myslím, že pár z ních odviedli aj na policiu a tam ich vypočúvali. Dosť husté, ha? Mňa zase zaujíma, prečo ťa to teší?" opýtal sa.

"Zbavili sme sa Maddex. A preto znovu otvorili casting, čo znamená, že Mitch a Bailey majú ďalšiu šancu."

"Predpokladám, že teraz by si sa najradšej rozbehla späť na izbu aby si im to povedala," uškrnul sa.

"Veď to aj mám v pláne."

"Na tvojom mieste by som si nebol tak istý. Nezabudni, že máme prednášku."

"Sakra."

"Budú musieť počkať. A kým sa vrátiš, možno to už zistia aj samy."

"To si nemyslím. Keď som odchádzala spali asi tak tvrdo ako keď medvede hybernujú."

"Tak im pošli sms. Zobudia ich šťastné správy," povedal, a tak sme sa spoločne pobrali na prednášku. Po nej som sa hneď rozbehla na izbu, zistiť, či tú sms fakt dostali.

Keď som tam vbehla, na posteliach sedeli usmiaté Bailey s Mitchie a Abby im niečo vykladala.

"No a tak ich vyhodili. Chápete drogy... "

To bolo posledné, čo som začula z Abbynho rozprávania a tak mi došlo, že im už stihla všetko povedať.

"Takže dnes robíme párty my," vyhlásila Mitchie, načo sme všetky vybuchli v hurónsky rehot. Potom sme začali rozoberať, čo sa tam dialo a podobne, až nakoniec Abby vyhlásila, že musí ísť na prednášku.

"Och, tam idem aj ja," povedala som a pobrala som sa s ňou smerom k prednáškovej hale.

Keď sme vošli, trochu som sa zarazila, lebo zvyčajne sedím vedľa Jeremyho z jednej strany a Masona z druhej. To mi však teraz prišlo trochu divné, proste len včera sme sa rozišli a všetko a tak som to vysvetlila Abby a presvedčila ju, nech si sadne vedľa mňa.

Ako sa neskôr ukázalo, aj Masonovi to bolo zrejme trápne, lebo si sadol na opačnú stranu haly.

Jeremy sa na mňa spýtavo pozrel a tak som povedala: "Včera sme sa rozišli."

"To ma... mrzí," povedal, ale bolo na ňom vidno, že ho to až tak úplne nemrzí. Avšak nejako to nekomentoval a ani ja som nemala šancu niečo povedať, lebo vtedy všetci stíchli a ja som si uvedomila, že prišiel nejaký pedagóg.

Potom si všetci uvedomili, že je to zas len Hartleyová a vrava sa opäť spustila.

Nato si Hartleyová nepríjemne odkašľala a spustila: " Za mojích mladých čias by si toto nikto nedovolil..."

Opäť som ju začala počúvať až keď spustila: "...Willie, jediný muž v mojom živote, ktorý vedel ako na takých pankhartov ako ste vy. Pamätám si, ako sme spolu karhali mladších žiakov, keď neboli prezutí alebo ako... Ale dosť o tom. Pointa bola, aby ste stíchli, vy decká nepodarené. Ste na vysokej škole a správate sa horšie ako..."

Tu som ju prestala počúvať. Jeremy sa na mňa otočil a žmurkol a ja som pochopila, že aj toto jej "zaujímavé" rozprávanie môžeme zakomponovať do skazy.

Vtedy zmenila tón hlasu a začala s niečím iným: "Vaša profesorka mi pre vás niečo odkázala, keďže je dlhšie chorá. Máte spraviť rozbor diela Bedári, pretože ho naša škola produkuje ako muzikál. Pracovať budete vo dvojiciach, ktoré hneď prečítam. Rozsah päť až desať A4, máte sa podeliť s osobnými dojmami ohľadom tohto diela. Teraz prečítam dvojice."

Zbystrila som pozornosť a počúvala, ako číta dvojice zo zoznamu prihlásených študentov literatúry, zrejme podľa abecedy.

"Gilbert Jeremy a Greyback Mason."

Ou.

To bude zaujímavé. Pozrela som sa na Masona, ktorý sa usmial na Jeremyho a Jeremy, ktorý mú úsmev neisto opätoval.

"Hannoverová Abigail aaa Jackson Kyle."

Abby vedľa mňa vyvalila oči a vážne sa začervenala. Kyle, sediaci dva ray pred nami, sa otočil smerom k nám a s úsmevom jej zakýval.

"Pomoc," pípla Abby. Avšak po chvíli sa spamätala, usmiala sa a začala si čosi čmárať do svojho zápisníka.

Keď sa konečne dostala k môjmu menu a ja som na ňu s očakávaním hľadela, kto bude mojim partnerom, povedala: "Russová Alexandra... pre vás mám niečo špeciálne. Po hodine ma prosím počkajte."

No super, pomyslela som si.

Len čo sa hala vyprázdnila, podišla som k Hartleyovej a ona spustila: "Keďže si posledná v abecede a je vás nepárny počet, musím ti vymyslieť niečo iné. Čo takto... prídeš mi pomôcť s upratovaním mojej pivnice? Už dlhšie sa na to chystám a ešte mi nevyšiel čas."

Pozrela som sa na ňu, či to myslí vážne, ale nevyzerala, že by žartovala. A tak som len prikývla.