Hello there

Well, ja viem, ja viem, opäť som sa dlho neozvala. (Respektíve odkedy som odišla do Londýna :D)

No, asi by ste chceli (alebo aj nie) vedieť, ako tam bolo. Bolo tam dobre, Londýn je hrozne krásne mesto, ale bola tam vážne strašná zima, brr. Najlepšie bolo na London Eye a v Múzeu voskových figurín :D Mám fotku s Edwardom & Jacobom, Barackom Obamom, Shrekom, Ironmanom, Shakespearom, Sherlockom Holmesom a tak. :D

Ešte sa mi celkom páčil Windsor ale na nič iné sa tie peniaze vyhodiť moc neoplatilo. Ale tak nevadí no.

Nakúpila som nejaké suveníry, oblečenie (konečne raz za sto rokov, uvažujem, že o rok si tam pôjdem nakúpiť zas) a mám zopár zábavných zážitkov. Ale na lyžiarsky to nemalo, ten bol najlepší.

Napríklad jeden večer sme sa so spolubývajúcou zoznámili s takými dvoma babami (z našej školy) - už boli mierne pripité. No a jedna z nich odišla s mojou spolubývajúcou a ešte jednou kamoškou hľadať niekoho, kto má ešte alkohol a ja s tou druhou som teda šla na ich izbu. Tam sme si ľahli na posteľ a chvíľu sme sa rozprávali (hoci ona občas vážne len bľabotala, tak som len prikyvovala a usmievala sa), no a potom zaspala. A ja som tam zostala sedieť- sama na cudzej izbe, so spiacim opitým dievčaťom. Super, čo vám poviem :D A keď som začula zvonka nejaký hluk, vykukla som a pred hotelom si tam tancovali moja spolubývajúca, tá kamoška a tá baba. Milé, no :D

Jeden večer sa zas moja spolubývajúca vážne opila a bola hrozne vtipná :D :D Stále sa tackala a snažila sa mi nahovoriť, že ona nie je opitá, len sa opila. Logika proste :D No a keď vchádzala do kúpeľne, tak mi povedala:

"Pozdravuj."

"Koho?"

"....dvere."

a ešte:

"Máš pekné rifle."

"Ja nemám rifle."

"A čo je to?"

"Tepláky."

"Tak máš pekné to."

A nechcela ma pustiť cikať :D

No a neviem čo ešte povedať. Aha, poslednú noc sme si s kamarátkou v takých automatoch kúpili 9 rôznych čokoládových tyčiniek (na tri-krát, vždy keď sme tri zjedli, šli sme po ďalšie :D). Tú poslednú som už nevedela zjesť, lebo by som sa povracala :D Tá kamoška potom aj vracať bola. Ale dolu na recepcii na verejných záchodoch, aby nám nesmrdela kúpeľňa :D :D :D Lenže potom to smrdelo tam, tak to tam nastriekala sprejom proti poteniu nôh :D :D :D :D

No a tuším v tú istú noc, asi o jednej ráno sme papali knäckebroty s Kiri a kukuricou a chipsy s paštékou... Fuj, doteraz som odvtedy paštéku nejedla :D

V posledný deň sme boli nakupovať na Oxford street, no a so spolubývajúcou sme boli v Primarku. Nakúpili sme si toho plno a mali sme to v takých tých papierových taškách. Boli sme v Disney obchode a ona kúpila Rapunzel barbinu pre jej malú neter a strčila ju do tej tašky. A ako sme tak potom išli po ulici, tá jej taška sa zrazu roztrhla. Tak som jej navrhla, aby si veci strčila do tej mojej, ktorá bola naplnená iba napol. No ale ako to tam strčila, roztrhla sa aj tá, ale na inom mieste. Tak sme ich strčili do seba, ale roztrhali sa ešte viac :D :D Tak sme to chytili zospodu a niesli sme to tak po celej ulici až do Primarku, kde sme si chceli vypýtať novú tašku. Predavačku to nejak ani nezaskočila, ešte to aj okomentovala, že tie tašky sú nekvalitné, tak sa to asi nestalo prvý raz :D :D A tak nám dala takú obrovskú igelitku, čo mi bola takmer po pás a vyzerala ako smetiarske vrece.

To už bola zhruba doba, kedy by sme mali ísť už na miesto stretnutia. Lenže, čo sme zistili? Ani jedna z nás si nepamätala, kde sa máme stretnúť... A tak sme tam zúfalé uprostred Oxford Street stáli a obzerali sa dokola, nedvíhala nám ani kamoška ani učiteľka a keď sme si už mysleli, že ostaneme v Londýne, zbadali sme náš autobus, ako ide po ceste, ešte prázdny, tak sme rýchlo bežali, aby sme zistili, kam má namierené. Našťastie sme to stihli a nastúpili sme doňho bez toho, aby si vôbec niekto všimol, že sme prišli neskoro :D

Toľko k mojim zážitkom z Londýna.

Adios,

Bailey