02. Break me again

Pravdepodobe budete prekvapení, táto časť sa koná niekedy na konci augusta, teda prešieli 2 mesiace od tej prvej.

Na vysvetlenie, ono sa vlastne všetko ako k TOMU došlo ešte dozviete v ďalších častiach. Je to krátka časť a asi by som ju nerozpísala dlhšie ani keby som chcela. Ale mne sa takto páči, čo znie divne, to divne na tom pochopíte až keď to prečítate.

Varovanie: Majte v poruke vreckovky.

15.1.2013: Pridanie pár čiarok a vymazanie jednej Lukovej vety.

---

Slnko prekrásne svietilo, veď bolo predsa leto. Lenže tu v Anglicku bolo počasie nevyspytateľné, na čo som si zvykla a aj sa mi to páčilo. Niekedy však aj zarytého milovníka jesene potešia jasné a teplé letné lúče. Akoby sa s počasím umúdrilo aj všetko ostatné. Bola som úplne šťastná. Nielen ja ...

Konečne som sa nemusela báť nechať Bailey samú doma a všetky problémy s Mitchie sa ako tak utriasli. Ennie si našla konečne lásku, čo prekvapilo asi každého, no a v neposlednom rade sme čoskoro očakávali návštevu Sims.

Neviem, či moju povznesenú náladu nespôsobilo aj to, že sa mi konečne podarilo nájsť si lepšiu a hlavne lepšie platenú prácu. No a neklamme si, konečne sa mi podarilo mať vzťah, ktorý trval dlhšie ako dva týždne, čo bol doteraz môj rekord. Teda mesiac nie je žiadna výhra ale aspoň som už prekročila začarovanú hranicu.

Taktiež to vyzeralo, že som prekonala aj svoj druhý heartbreak v živote. A slnko svietilo ...

Zrazu mi prišla sms: " Meet me in park. Now. L."

No a tak mi neostávalo nič iné len sa vybrať do parku za Lukom. Nemala som však v úmysle extrémne sa ponáhľať a tak som cestou obdivovala stromy, trávnik a všetko možné ... Po chvíli som sa dostala na miesto určenia, kde na mňa už napäto čakal Luke. Napäto? Čo ma to napadlo. Môj mozog asi myslel nedočkavo.

" Ahoj." Oslovila som ho a usmiala sa na neho.

" Ahoj. Čo ti to tak trvalo?" spýtal sa.

" Obdivovala som svet." Odpovedala som pravdivo.

" Si strelená." Povedal zamyslene a stíchol. Poznali sme sa natoľko, že som dokázala rozpoznať, že rozmýšľa nad niečím dôležitým a tak som to ticho nenarúšala.

" Pred pár dňami som sa stretol s Aleishou."

Ticho.

" Myslím, že som sa ešte cez ňu nepreniesol." Povedal po dlhých minútach.

" Takže je koniec?" spýtala som sa. Ešte som neplakala, ešte sa mi netriasol hlas. Znela som skôr ako nejaký rozvodový právnik. Cítila som len tupú bolesť, takú o ktorej viete, že je a viete, že vás čoskoro hodí do kolien.

" Nechcem ti klamať. Vždy sme hovorili pravdu." odpovedal, až teraz som si všimla, že uhýba pohľadom všade možne.

" Zbohom." povedala som a otočila sa na odchod. Žiadne ubíjajúce dovidenia, žiadne posledné zúfalé milujem ťa.

A svet bol zrazu pusté a prázdne miesto. Znova.