Gives You Hell

Gives You Hell

Túto poviedku som napísala už skôr, tak tesne pred letom. V lete som ju ešte doplnila o jednu časť no a výsledok uvidíte sami. Asi niesom 100% spokojná ale aspoň vieme, že je čo zdokonaľovať. Prepisovala som to včera večer do Wordu, takže je možné, že sa tam vyskytnú chyby.                                                                                           

Venované Domi :) 

P.S. neviem či si už tu dorábku k tomu čítala, snáď  sa bude páčiť .

---

Stála som v dave ľudí s očami upretými na pódium. Ešte stále som nemohla uveriť, že sa mi podarilo vyhrať lístky na The All American Reject. Zbožňovala som ich. Keď hrali bol to neopísateľný pocit, energia pulzovala davom, priam mystické. "Gives You Hell" vtipné, že práve pri tónoch tejto piesne som si spomenula na môjho frajera. Naozaj by som ho najradšej poslala do čerta. Ten kretén sa mi najmenej týždeň neozval a okrem toho, vlastne nič okrem toho, práve toto ma štvalo najviac. Do čerta s ním pomyslela som si a moja myseľ k tomu debilovy už viac nezablúdila. Užívala som si, kričala som z plného hrdla, skákala som a pritom som určite vyzerala ako idiot ale v ej chvíli mi to bolo jedno. Prítomnosť, v ktorej som sa momentálne nachádzala zatlačila do kúta hanbu a všetky podobné hlúposti. Neriešila som to, popravde načo? Z úvah ma vytrhol až Tysonov záverečný tón. Mimochodom Tyson. Práve on bol jedným z hlavných dôvodov, pre ktoré som TAAR zbožňovala. Nepoviem, že bol neopísateľný, on bol práveže opísateľný až príliš. Havranie vlasy jemne padajúce do tváre, ktoré miestami zakrývali jeho prenikavé modré oči. Bol neskutočne vysoký a momentálne mal na sebe sexi prepotenú košeľu. Z každého jeho pohybu či slova sršala vášeň. Bolo ťažké sa na neho nedívať. Dav šalel, keď sa Tyson zvalil na pódium pri spievaní " Gives You Hell" Všade bol hluk, krik a svetlá šialene blikali až ich bolo ťažké registrovať. Nič okrem hudby však nebolo potrebné registrovať, všetko ostatné išlo v tej chvíli bokom. Nechala som sa unášať. Netuším ako som sa dostala až pod pódium. Bol tak blízko, že som sa ho túžila dotknúť, aspoň malou časťou tela, tak vábivo blízko. Naše pohľady sa na chvíľu stretli, jeho ruka sa natiahla mojím smerom. Dotyk elektrina, jeho ruka zovrela moju. V hlave som mala čiastočné zatmenie, pocítila som tlak, ktorému som nevládala odolávať a nechala som sa vytiahnuť na pódium.

Stála som tam a dezorientovane sa obzerala okolo, pustil mi ruku. Našla som jeho pohľad, bol hypnoticky. Upieral ho na mňa a spieval akoby to bolo pre mňa, vlastne nie akoby, to bolo pre mňa. Blízkosť, po tele mi prebehol mráz no vzápätí ma zaliala horúčava. Oči, pery, dotyky rúk, elektrina. Stáli sme od seba len pár milimetrová cítila som ako ma jeho dych na tvári mrazí. O pár sekúnd sa naše pery stretli. Poddala som sa tomu, ako zelektrizovaná. Netrvalo to dlho. Netuším ako som sa dostala z pódia. Hlavou mi však prebehol jeho obraz. Travisov.

V hlave mi hučalo. Slnko mi nepríjemne svietilo práve do očí, čo by som za iných okolností uvítala no po včerajšom koncerte som bola dosť nevyspatá. Včerajší koncert, to teda bolo niečo. Doteraz mi z neho behali po tele zimomriavky. Zrazu sa mi v hlave vyjasnilo. Bozkávala som sa s Tysonom. Och dofrasa, čo poviem Travisovi? Na chvíľku však túto previnilú myšlienku potlačila iná. Dievča, bozkávala si sa s Tysonom, mužom o ktorom si vždy tajne snívala, mala by si byť šťastná. No nebola som. V mysli sa mi neustále vynárala prívetivá Travisova tvár s jemným úsmevom. Som taká krava. Milujem Travisa, napriek všetkému, to bolo to čím som si bola 100% istá. Určite ho miluješ? Ozvalo sa vo mne moje provokačné ja. A keďže ho tak veľmi miluješ, tak bozkávaš iných. Dopekla aj zo svedomím. Zazvonil mi telefón, Travisova tvár sa na mňa vyškierala na displeji. Celý týždeň na mňa kašle ale akurát teraz mi musí volať. Doriti. Zodvihla som:" Ahoj zlato." Ozvalo sa na druhom konci linky. "Ahoj zlato." Odpovedala som dosť silným sarkastickým podtónom. " Hneváš sa?" opýtal sa ako teľa. Nie samozrejme, že sa nehnevám, keď týždeň neodpovedáš na moje odkazy a SMS, mala som chuť chrstnúť mu do tváre. No ani ty nie si bez viny ozvalo sa opäť svedomie a tak som len povedala: " To je jedno, čo chceš?" aj tak som nemala chuť ešte aj na hádku po telefóne. "Príď dnes ku mne." povedal len. " Ako poviete vaše veličenstvo." Odpovedala som mu znovu z dávkou sarkazmu no on ako keby si to vôbec nevšimol dodal len : " Tak o 7 miláčik." A zložil.

Sedela som v MHD na ceste k Travisovmu bytu. Rozhodla som sa, že mu o tom bozku nepoviem. Snáď si to nenájde na Youtube. Vystúpila som na najbližšej zastávke, prešla ulicou a vošla do bytovky, bolo otvorené. Býval až na šiestom poschodí no ja som už druhý týždeň mala záväzok, že chudnem a tak som sa vybrala po schodoch. Po chvíli som celá zadychčaná stála pred jeho dverami. Stlačila som zvonček načo sa po chvíli z dverí vydrala jeho usmiata, bezstarostná tvár. Mala som chuť ho udrieť. Naklonil sa ku mne v snahe pobozkať ma no ja som len odvrátila tvár a vtrhla do vnútra.

" Čo sa deje?" spýtal sa a voviedol ma do obývačky. Žiadne lupienky ruží rozhádzané po zemi, žiadna kytica.

" Čo by sa malo?" povedala som znechutene.

" Zlato rozmýšľal som, mám v chladničke nejaké mäso, neuvaríme si niečo?" Žiadna večera!

"Mám toho plné zuby." pomyslela som si.

"Čo?!" zrejme som opäť myslela príliš nahlas.

"Prečo rovno nepovieš navar mi, v živote si mi ešte pri varení nepomohol. A VIEŠ ČO? Skús si navariť sám, nebudem ti robiť slúžku naveky."

" Tak si niečo objednáme, máš tu peniaze?"

"To snáď ani nemyslíš vážne, však!" pozrela som na neho vražedným pohľadom. " Ešte mi neprišla výplata a musím platiť účty." Dodal ospravedlňujúco. "Ja tiež."

"Prečo si vytočená?" spýtal sa.

"Prečo si sa mi týždeň neozval, nechala som ti asi 100 odkazov."

"Bol som zaneprázdnený práca a tak …"

"Celý týždeň?"

" No vieš sem tam pivko s kamošmi … Čo ti je, vážne, si dnes nejaká nabrúsená. Ako bolo na koncerte?"

"Peckovo. Bozkávala som sa zo spevákom." povedala som bez mihnutia oka.

" Robíš si srandu? Lebo to vôbec nie je vtipné." Povedal.

"Vlastne nie, nerobím si srandu." Začala som vrieskať.

" Ty si ma podviedla? To by si nedokázala. A určite nie s tým slávnym spevákom, ktorí môže mať každú." Dodal pochybovačne.

" No už to tak bude."

"Neverím ti, nedokázala by si ma opustiť."

" No tak sa pozeraj." Povedala som a zabuchla za sebou dvere.

END