18.kapitola

18. kapitola

Z pohľadu: Mitchie

Poznámka: Ďalšia časť, tentoraz od Janelle, ale zverejňujem ju ja :) Tak si to užite.

Bailey

---

"Nedáš si kokosové guľky?" spýtal sa ma Joe.

"To ako vážne?" pozrela som na neho a na tú tácku čo držal v rukách.

"Ale sú s rumom… Ok. Len žartujem. Čo tu robíš tak sama superstar?" spýtal sa. "Potrebovala som byť chvíľu … ani neviem čo. Celý tento blázinec naokolo. Mám pocit akoby som bola zase na strednej, vieš Nick a Nate a tie veci okolo, na take niečo sa fakt ťažko zabúda. Chvíľami to prežívam akoby odznova … Všetko to ohľadom Maddex, ktorá sa tu tiež zjavila ako mávnutím prútika. Mám pocit ako… že na to nestačím. No a pobozkala som chalana, do ktorého niesom ani buchnutá a šialene sa páči mojej spolubývajucej. Som dosť troska?" dodala som nakoniec.

Joe sa usadil na hojdačku a kývol na mňa, nech si sadnem k nemu.

"Mitch, nie si troska. Si jeden z najúžastnejších ľudí akých poznám a tiež najbláznivejších … Teda ty a Alex," dodal, ked videl môj pohľad.

"Neverím ti ani slovo, vôbec sa necítim byť užasná."

"A čo povieš na to, čo si dnes predviedla na pódiu alebo spomeň si na Skazu, ale najmä

to ako vždy stojíš pri Alex."

"Veď je moja najlepšia priateľka, na tom nie je nič úžasné," protestovala som.

"A okrem toho so silami mocnej Micherine, by si nechcel merať sily ani mocný Superman, veď im podľahol aj sám pekelník Willie," povedal Joe.

"Keď to tak vravíš, fakt som skvelá. Ja len… sú chvíle, keď sa cítim ako dnes, totálne stratená a úplne nanič. Neviem kto som ani čo chcem."

"Mitch ty si hviezda, každý v teba verí, tak by si mohla aj ty."

"Ako napríkl…" začala som.

"Napríklad Alex, Bailey, Abby, Nate a Nick, Caroline a samozrejme ja."

Usmiala som sa: "Užívala som si dnes to spievanie s tebou. Musíme to niekedy zopakovať." Už si ani nepamätám, čo mi na to Joe odpovedal, spomínam si len, že sme sa celú noc rozprávali. Vlastne si ani nepamätám, kedy som zaspala, no keď som sa zobudila, stále som ležala na tej istej hojdačke, iba prikrytá dekou.

Na hodinkách som zistila, že je ešte len 5 a tak som sa predrala pomedzi všetkých, po žúre rôzne-všade-ležiacích ľudí do bezpečia mojej postele.

Prebudila som sa a uvedomila som si, že som v izbe sama a vonku je nejako podozrivo jasno. Pri pohľade na hodinky som pochopila, čím to je.

Prečo ma došľaka nikto nezobudil? Práve bola jedna moja prednáška v polovici a ja som tak prinajmenšom mala šancu, že stihnem aspoň tú poslednú.

A tak som sa nejakým zázračným spôsobom, za 20 minút premenila z Popolušky na princeznú a pobrala som sa na herectvo. Prebehla som chodbami a keď som konečne dorazila sadla som si vedľa Bailey s pohľadom zabijem ťa.

No tá si ma nevšímala a ďalej si do zošita kreslila srdiečka, v ktorých bolo R+B. Chcela som to nejako štipľavo okomentovať, no v tom sa do triedy dovalil Binx a už som na to nemala príležitosť, kedže som nemala chuť písať nejakú ďalšiu nechutne dlhú prácu o Marilyn. Binx začal hodinu tým, že pokračoval tam, kde minule skončil v jeho nudnej prednáške O vciťovaní sa do postavy.

Človek by si myslel, že sa o tom dosť povedalo už na minulej hodine, avšak zjavne nie. Ok Mitchie, to si mohla radšej spať ďalej. Takto plynuli minúty a zase som sa začala obzerať po triede, očividne nikto nebol oveľa viac nadšený ako ja okrem asi dvoch šprtov s okuliarmi na nose divo si píšuc poznámky.

Na prednáške sedela aj Snehulienka-Lana a vedľa nej Maddex a Britt, ktoré sa divo chichotali, asi rozoberali včerajšiu párty. Svoje pozorovanie som bohužiaľ nestihla dokončiť, kedže niekto vtrhol do triedy.

"Čo si to dovoľujete prísť takto na prednášku?! V strede hodiny! Kto vlastne ste?" prskal hnevom Binx.

"Joe Jonas pane, budem chodiť na tieto hodiny," povedal Joe s očarujúcim, jemu typickým úsmevom.

"Tak sa usadte a že je to posledný krát! Nehorázne, vtrhnúť sem takto v strede hodiny. Ale nie to som chcel. Žiaci mám pre vás jeden dôležitý oznam," povedal Binx.

"Idete do dôchodku!" vykríkol niekto v zadnom rade, načo sa spustil rehot.

"Obávam sa, že vás nepoteším pán Tanner, no a asi vás nepoteší ani to, že od vás čakám 25 stranovú prácu o vývoji nemého filmu. Ale nie to som chcel. Chcem vám oznámiť, že naším prvým zadaním, ktoré tento semester budeme vypracovávať bude muzikál a do dalšej hodiny od vás očakávam nápady. Tí šťastlivci, ktorým sa podarí ukoristiť hlavné úlohy a nespackať ich, majú zápočty hotové, ostaných bude čakať tvrdá drina. Snáď je to dobrá motivácia! A ešte niečo, svoje nápady dalšiu hodinu nebudete prezentovať mne ale profesorovi Fitzovi, ktorý v rámci výmenného pobytu medzi školami na 3 týždne preberie moju úlohu viesť túto triedu nesch … triedu. To by bolo pre dnešok asi všetko. Choďte mi z očí!" zakričal Binx a tak sme sa rozprchli všetci kade ľahšie.

Na chodbe som skoro vrazila do Toma. "Hej, čau Mitch ako sa ti darí?" spýtal sa s krásnym úsmevom na tvári.

"Och zaspala som asi na všetky prednášky ale inak sa mám skvele." Keď ťa vidím, chcela som dodať.

"Dnes som tu posledný deň a tak mi napadlo, či by si mi nechcela robiť spoločnosť," spýtal sa trochu ostýchavo.

"Jednoznačne si prišiel za správnou osobou, trochu prevetrať hlavu by sa mi zišlo," povedala som a už som Toma ťahala za rukáv niekde von zo školy.

Netušila som, kam ho ťahám, ale očivindne mu to nevadilo. Asi si myslel, že viem, čo robím. Cestou do neznáma mi rozprával o Anglicku a ja som si ho už len z jeho rozprávania zamilovala. Pristavili sme sa pri nejakom moste a opretí o neho sme sledovali premávku.

"Čo by si rád robil, v živote, v budúcnosti… Veď vieš tie dospelácke veci?" spýtala som sa.

"To sú teda otázky tažkého kalibru, slečna. Ale, že ste to vy tak vám odpoviem najlepšie ako viem. Skúšal som rôzne veci, ale v ničom som sa dlho nevidel… Až potom, vždy som zbožnoval napodobňovať ľudí a tak som nejako došiel k herectvu, viem, že to je to čo milujem a nič iné by som asi robiť nechcel aj keď je to tažké byť dobrý, uchytiť sa ale… inak to proste nejde," odpovedal s bezradným úsmevom.

"Vau, chcela by som mať tvoju istotu. Ja sa cítim bezdradne. Síce študujem herectvo, ale v poslednom čase si nie som istá, či to je to, čo chcem. Cítim sa totálne stratená," odpovedala som.

"Tak je čas začať sa hľadať. Začnime hrou na asociácie.Obľúbená farba?"

- "Modrá."

"Najlepší herec?"

- "Jake Gyllenhaal."

"Och to nemyslíš vážne, ide o výkony, nie výzor."

"Tak ty," odpovedala som a začala som sa smiať ako zmyslov zbavená a utekať od Toma, ktorý ma začal naháňať po celom moste. Okoloidúcim sme určite pripadali normálne. Teda až take isté to nebolo, kedže nás tak po pár minútach prešla naháňacia nálada a začali sme vykrikovať po ľuďoch na moste rôzne no… slová.