17. kapitola

17. kapitola

Z pohľadu: Alex

Ľudia, ja som to prepísala! :OOOOOO
Nemožné, však? :D
Dúfam ale, že mi moju šikovnosť oplatíte aspoň poriadne dlhými komentmi ;D

Tak sa do toho dajte!
Ľúbim Vás! :-*

(Bay to prepísala už skôr a kázala mi to zverejniť avšak ja mám

 v poslednom čase tak málo času, že som to stále odkladala. 

Ospravedlňujem sa. Už sa vám budem snažiť venovať. Janelle :*)

Bailey

---

Keď som v pondelok išla na prednášku, ešte stále som mala trochu kocovinu z tej piatkovej párty. Stavím sa, že polovica ľudí si ani nepamätí, čo sa tam stalo. Keď som vošla do triedy, ako obvykle som sa posadila na sedadlo vedľa Jeremyho. Mason sedel za mnou a hneď ako som prišla, privítal ma bozkom na pery.
"Čau, superdievča," uškrnul sa.
"Superdievča s kocovinou," zahundrala som.

Mason sa zasmial a odtiahol sa, lebo prišla učiteľka. Z nejakého dôvodu to však nebola naša učiteľka, ale Hartleyová, terajšia riaditeľka.
"Čo tá tu robí?" opýtala som sa Jeremyho.
"To by som aj ja rád vedel."
"Dobrý deň, študenti," pozdravila nás a čakala nato, že odzdravíme, no nastalo akurát tak trápne ticho. "Ehm... určite ste všetci zvedaví, čo tu robím. No tak ja vám to teda poviem."
Opäť trápne ticho.

"Váš obvyklý učieľ je chorý, takže zaňho zastupujem, keďže nebol nikto iný dostupný. Ale, bohužiaľ, o literatúre toho viem málo, čiže vás nemám čo naučiť."

Vtedy sa prvý raz ozcala vrava, Očividne každý očakával, že nás pošle domov alebo budeme mať voľnú hodinu. No Hartleyová prehlásila: "Namiesto toho vám porozprávam nejaké zážitky z mojej mladosti. Aj tie môžu byť poučné."

Ostala som na ňu čumieť.

Neveriacky som sa pozrela na Masona a Jeremyho, ktorí mali v očiach podobný výraz ako ja.

"Táto učiteľka si koleduje o skazu," zamrmlala som si popod nos.

"O skazu?" opýtal sa ma Jeremy so smiechom. "No to teda áno."

"Ale ja som nemyslela skazu ako zničenie, deštrukciu a podobne. Pre mňa má slovo skaza iný význam."
Chudák Jeremy, vyzeral celkom popletený, tak som mu porozprávala celý príbeh o Willieho skaze. Jeremy chytal také záchvaty smiechu, až som si myslela, že sa zadusí.
"Bože," povedal so slzami v očiach, "to je teda oveľa lepšie ako deštrukcia."

"To teda hej," zasmiala som sa a on pokračoval: "Ak niečo také spravíte aj Hartleyovej, chcem sa pridať."
"No... ja sa ešte porozprávam s Mitchie a uvidíme. Nič nesľubujem!" povedala som s úsnevom.

Jeremy bol fakt zlatý. Lenže tou skazou som si nebola taká istá. Väčšinu totiž organizujú Nick a Nate a tí... no, tí nie sú v našom dosahu. Zvyšok hodiny som si do zošita čmárala nápady na zdeštruktovanie Hartleyovej, pretože ako som ju tak počúvala, ten nápad sa mi pozdával čoraz viac. Začula som síce iba pár útržkov, ("Bola som v egypte a v mori som videla žltú a červenú ryybičku!" a "V tú jeseň sme boli s Hansom v Paríži...") ale úplne mi to stačilo. Vtedy som však začula niečo, čo ma upútalo.
".....no a vtedy ma môj milý Willie (napísala som pokosil :D) povozil na svojej kosačke..."

Tak prudko som zdvihla hlavu, až sa niekoľkí obzreli, či som v poriadku. Zdvihla som ruku. Jednoducho som sa musela opýtať.

"Áno, moja milá?" opýtala sa Hartleyová, očividne nezvyknutá, že sa niekto hlási.

"Hovorili ste Willie, pani profesorka?"
Jeremy na mňa pozrel, zrejme mu to docvaklo, pretože sa uchechtol.

"Och áno, Willie Groundskeeper. Chodili sme spolu na strednej. Nikdy som ho neprestala milovať. Som si istá, že sa z neho stal národný hrdina. Je to Škót," dodala na konci, ako by to malo Willieho v mojich očiach pozdvihnúť. Zostala som stáť ako prikovaná, pretože táto ženská a náš Willie spolu...... chodili.

Och Bože.

To musím povedať Mitch! (okej, nesmejte sa, ale napísala som Motch. Moč. :D :D :D) Stála by som aj dlhšie, keby ma Mason a Jeremy neposadili. Bola som ako v tranze, preto som ignorovala Masonove a Jeremyho otázky o tom, či som v poriadku. Vnímala som, ako začal Masonovi rozprávať o Willieho skaze, no nepočúvala som, pretože sa mi v hlave rojili stále nové a nové nápady. Keď skončila prednáška, nečakala som ani na Masona ani Jeremyho, len som sa rozbehla do našej izby. Otvorila som dvere a rovno som začala: "Mitch-!" No zarazila som sa, pretože na posteli boli bozkávajúci sa Bailey a Rory. Našťastie oblečení.

"Alex!" vykríkla Bailey, očividne som ju vyplašila. Rory sa len nervózne usmial a povedal: "Hm... ja som Rory."
"Alex," predstavila som sa, "prepáčte, nechcela som vás vyrušiť. Hneď odtiaľto vypadnem."
Bože, to je trapas! Ale mohla aspoň na dvere obviazať ponožku alebo čo. Bailey sa nervózne zasmiala.

"Len jedna otázka: Nevideli ste Mitchie?"

"Hm, myslím, že išla von s Tomom," odpovedala Bailey s pohľadom už-by-si-mala-fakt-vypadnúť.

"A Abby?" opýtala som sa s pohľadom okej-neboj-sa-už-idem.

"Má prednášku. A teraz ak by si mohla-"
"Jasné," povedala som, usmiala som sa a vyšla som z izby. Zavrela som dvere a pobrala som sa ktoviekam. Nešla som hľadať Mitchie, nepotrebujem narušiť ďalšie rande a preklínala som sa za to, že som sa neopýtala, dokedy tú prednášku Abby má. Nemala som chuť ani ísť za Masonom, tak som si povedala, že zájdem za Jeremym podeliť sa o nápady. Lenže tu bol problém. Nemala som ani najmenšieho poňatia, kde býva. Preto som sa vybrala za osvedčeným zdrojom informácií- Caroline.

Pevne som dúfala, že Nick a Nate nebudú s ňou. AleboFinn. Pretože chápete- Alex, ničiteľka rande nie je práve pomenovanie, ktorým by som chcela byť počastovaná. Zaklopala som na dvere a ozvalo sa "Ďalej!"
Tak som vošla dnu. Na posteli sedelo dievča v mojom veku s tmavou pokožkou a tmavýmo vlasmi. Pozrelo sa na mňa svojimi zelenými očami a povedalo: "Ahoj, môžem ti s niečím pomôcť?"
"Hm.. áno, hľadám Caroline," povedala som jej.

"Jaždú chvíľu by mala prísť," povedalo mi dievča, "môžeš tu na ňu počkať. Ja som Bonnie, jej spolubývajúca."

"Alex," predstavila som sa s úsmevom a posadila som sa na posteľ Caroline. Teda aspoň myslím, že bola jej, bola na nej roztlieskavačska uniforma.

"Na aké prednášky chodíš?" opýtala sa ma Bonnie v snahe narušiť to trápne ticho.

Z mojej strany to bolo rozhodne ocenené.

"Literatúra. Ty?"
"S Caroline na spev a ešte mám doplnkové semináre o čarodejníctve."
Až ma zamrazilo. Ďalšia čarodejnica?
"Čarodejníctvo?" uškrnula som sa.

"No, hej... keď som bola malá, babička mi rozprávala rôzne príbehy a učila ma čítať z dlane, veštiť z tarotových kariet a tak. Nejak mi tá vášeň zostala," usmiala sa. "Ak chceš, vyveštím ti."

"Hm, fajn, aj tak nemám nič lepšie na práci," pokrčila som plecami.

"Super!" potešila sa Bonnie. "Chceš vyveštiť o škole, milostnom živote, rodine, priateľoch, zdraví, financiách, niečom inom?" vychrlila.

"Ehm... čo ja viem... milostný život?"

Momentálne som síce šťastná s Masonom, ale ktovie čo sa stane. A tiež by som rada vedela, či niekedy dokážem odpustiť Nickovi.

"Okej," usmiala sa Bonnie a začala rozkladať karty. Po chvíli prezerania si ich skonštatovala: "Tu vidím, že v minulosti bol tvoj milostný život viac než komplikovaný. V prítomnosti je to priaznivejšie, no minulosť ťa stále dobieha. Čo sa budúcnosti týka, vidím tu niekoho nového. Niekoho, na koho by si ani nepomyslela, že by mohol byť ten pravý. Ale najskôr musíš minulosť zahodiť za hlavu."

"Pááááni," vyšlo zo mňa.

To všetko o mojej minulosti a prítomnosti sa zhoduje. Budúcnosť zatiaľ posúdiť neviem. Niekto nový? Takže Mason ani Nick nie sú tí praví? To by ma tak zaujímalo, kto by to mohol byť... Vtedy som sa zarazila. Vážne verím rečiam dievčaťa, ktoré som práve stretla a vyveštilo mi z karát? Bože, Alex, ty si sa načisto zbláznila!

"Hm... to všetko si vyčítala z tých karát?"
Bonnie s úsmevom prikývla. Vtedy mi niečo napadlo. "Hej Bonnie, poznáš Bailey? Bailey Pickettovú?" opýtala som sa.

"Áno, poznám. Kamoška z Čarodejníctva. Prečo?"
"Len tak. Je so mnou na izbe," vysvetlila som.

A vtedy sa otvorili dvere. Stála v nich Caroline a dve osoby, ktorým som sa snažila vyhýbať. Nicholas a Nathaniel Jonasovci. Keď ma Caroline uvidela, otočila sa k chalanom a niečo im povedala. Nepočula som čo, pretože ma Nick hypnotizoval pohľadom. Čo to bolo o zahadzovaní minulosti za hlavu?

Uhla som pohľadom a uvidela som Bonnie ako s ružovými lícami pozerá na Nicka. Hneď som ju mala rada o čosi menej. Caroline zavrela dvere a povedala: "Ahoj, Alex. Prepáč mi to, nevedela som, že prídeš. Neboli by prišli," nervózne sa usmiala. "To je v pohode," povedala som, lebo som už nechcela myslieť na Nickove oči a ich hypnotický vplyv.
"Taaak, Alex. Čo ťa sem privádza?" opýtala sa ma Caroline so svojim zvyčajným úsmevom. "Ďalšie chalanské problémy?"

"Nie, len som chcela vedieť, či nevieš, kde býva Jeremy... em....," nevedela som si spomenúť na jeho priezvisko.

"Gilbert?" pomohla mi Caroline. Páni, ona vie tuším naozaj všetko.

"Hej," zasmiala som sa. "Jeremy Gilbert."

"To je Finnov spolubývajúci," povedala, "zavediem ťa tam."
A tak som už o pár minút klopala na Jeremyho dvere, pripravená rozoberať Skazu Hartleyovej až do úplného pomätenia mysle.