So broken hearted

Poznáte ten pocit, keď nemožete nič robiť ale zároveň ani nerobiť, lebo vás to privádza do šialenstva.

Láska je choroba - lovesick. Natoľko silná, že máte chuť vymazať polovicu albumu Taylor Swift z mobilu, a to zbožňujem Tay.

Natoľko intenzívna, že nedokážete myslieť na nič iné a že sa prestanete maľovať, lebo ta prekliata špirála sa vkuse rozteká(prevencia pred zombie výzorom). A napriek tomu, že ste mesiac poriadne nevideli svojich priateľov nemáte chuť výjsť ani 5 metrov z bytu, len sa zavrieť do izby a dúfať, že si nikto nevšimne ako mizerne vám je.

A okolo vás pobehuje milón šťastne zaľúbených ľudí, akokeby ste aj bez toho neboli dosť hlboko v depke.

Keď nemôžete spať, lebo vás bolí hlava z toľkého rozmýšľanie ale ju proste neide vypnúť.

Máte chuť kopať, vrieskať, trhať ... Behať po izbe ako úplny freak a púšťať si depresívne pesníčky a vyžívať sa vo vyspevovaní všetkých častí čo vám pripomenú ...

Rána bývajú lepšie, lebo na chvíľku zabudnete, čo sa stalo a tak ... A aj keď si na to po chvíli spomeniete necítite sa zle a vlastne vám už je fajn lenže potom sa znova zvečerieva. A vás prepadnú všetky tie pocity, kvoli ktorým ste preplakali noc a nevidíte nič, čo by to mohlo zlepšiť. Nieje nič čím by ste sa zamestnali, lebo sa na nič neviete sústrediť.

Celý deň vydržať s predstieraným úsmevom na tvári, veď sa nič nestalo, všetko je fajn.