Udusenie smiechom
Prv mi napadlo, že sa možno zasmejete ale teraz mi to príde dosť morbídne :DAby ste si nemysleli, že som úplne psycho tak to vzniklo tak, že sme s kamošom riešili aká najbanálnejšia smrť by mohla nastať.
Inak tie fotky čo som pridávala, ono sa mi pokazil PC a tak som nejako prestala ... Plus ešte škola ma zavalila robotou ... Možno ich dopridávam, teda iba ak chcete :)
Inak sľubujem, že sa vám tak od stredy začnem venovať naplno. No a mám pre vás jedno veľké prekvapko takže sa tešte. Inak ak nieste už v obraze, môžete sa znova vrátiť k našej WS2, lebo konečne sme s Bay trochu pokročili v písaní po sto rokoch a možno sa tu objaví aj nejaké pokračovanie.
Pochytil ma záchvat smiechu čo by za iných okolností bolo celkom fajn, lenže momentálne sa v mojej ústnej dutine nachádzal cukrík, ktorý pritom ako som sa rozosmiala uviazol v mojom hrdle. Až teraz sa začali muky, každým pokusom dostať ho von sa zabáral hlbšie a hlbšie. Celkom uviazol a tak som nemohla ani len lapať po dychu. Napriek všetkému som sa však snažila nejako tú potvoru zo seba dostať. V okolí som nevidela nikoho a kričať o pomoc som taktiež nemohla. Začínalo to byť beznádejné v tom som však niekoho zazrela a zrejme si všimol aj on mňa, kedže sa pozeral mojím smerom. Všetkými možnými prostriedkami som sa snažila upozorniť jeho pozornosť, mávala som naňho ako najatá avšak vyzeral, že ma nevidí. Až teraz som zazrela jeho čierne okuliare a bielu paličku. Bol to slepec. Všetky moje pokusy o záchranu boli márne. Posledný krát som sa pokúsila nadýchnuť a nejako dostať ten cukrík von. Neskoro. Bezvládne telo padlo na trávu v parku.
Komentáre
Zverejnenie komentára