willieho skaza

Som zvedavá čo to zase bude :) Takže ... Ciao My Darlings ... I´m Janelle. To už síce určite viete, iba ak by ste to zabudli počas môjho lenivého obdobia :D Ale dnes som sa konečne rozhodla, že prestanem byť lenivá takže, vám snáď niečo pekné napíšem. Radšej to nečítajte :) Zajtra sa pokúsim pridať niečo rozumné :) Good night Darlings :* Snáď máte chuť počúvať čo mám nové ale ak aj nie tak budete musieť :) No okrem toho, že milujem/e Írov viď. Damian, milujem gitaristov a blalalala ... Môj článok stráca pôvodnú pointu. K veci ... Skúste zo mnou tento týždeň niečo zmeniť, nemyslím svetový mier a podobné oné ale ... Buďme odvážny a snáď sa to vyplatí ... Urobme niečo, čo sme chceli urobiť stále ale akosi to nešlo, skúsme znovu nadviazať staré priateľstvá alebo urobiť hrubú čiaru za zbytočnými nádejami alebo sa konečne . Teda nemusíme/te urobiť to všetko ale možno je práve od zajtra čas na zmenu ... Proste už prestaňte čítať tento divný článok a niečo robte.

14. kapitola Z pohľadu: Mitchie Poznámka: Po dlhšej dobe tu máme zase kapitolu :)) A preto (a preto aby sa Mitchie prrestala sťažovať, že jej kapitoly sú krátke) je trochu dlhšia ako obyčajne. Alebo preto, že som náhle dostala inšpiráciu, tak som a rozpísala :D Tak čítajte. Cmuk, Bailey Dvere sa za mnou zatvorili a ja som ostala uväznená v nejakej čudnej kutici na metly a podobné veci. No super, dnešný deň už asi ani nemohol dopadnúť lepšie, aj keď by tu určité pozitíva boli. Keďže sa mi tu nechcelo trčať celý deň, vytiahla som mobil, že niekomu zatelefonujem, aby mi prišiel otvoriť. Nestihla som však ani vytočiť číslo a už mi niekto volal- Nate. ,,Ahoj, Nate." ,,Ahoj, Mitchie, čo keby sme dnes niekde skočili? Si skôr za kino alebo za reštiku?" opýtal sa ma Nate. ,,Som skôr za bufet, ale potrebujem od teba pomoc. Niekto ma zamkol v kutici na metly. Mohol by si mi prosím prísť otvoriť?" opýtala som sa ho. ,,Čo by som pre teba nespravil? Na akom si poschodí? Inak, ako si ...

Ahojte :) Tak som si povedala, že sem niečo napíšem, aj keď neviem čo. Momentálne mám nejakú nahnevanú náladu a neviem prečo. Asi preto, že tu bola babka, na ktorú som anhnevaná, lebo odmietla pustiť dedka so mnou do trenčíne na stretnutie s nejakými mojimi blogovými kamarátmi. Nakoniec som išla s maminou, ale z celodenného zrazu sa ore mňa stala hodinka. Ale užila som si, no :D Na troch kráľov (nemá to byť s veľkým?) som mala narodeniny (nemusíte mi blahoželať), "úžasných" 15. Nechcem mať 15, číslo 14 sa mi páči oveľa viac. Ale boli sme akurát na lyžovačke a ocino mi dal urobiť tortu, ktorá bola že mňam :D Dostala som od rodičov peniaze na nový telefón, spoločenskú hru Lovci noci, mikinu a karty Upírske Denníky. Sú super :D Od tej babky čo som na ňu nahnevaná som dostala dezert (ktorý ani náhodou nemienim jesť, lebo nemám rada višne, sestra ho dostane na narodky), čokoládu, kľúčenku, pohľadnicu a knihu Upírske Denníky 7. :D Teraz vám určite zniem ako nejaký TVD maniak, neva...

Dlho som váhala, kedy a či vlastne mám túto poviedku zverejniť. Ona je z časti trochu aj súkromná, kedže bude obsahovať dosť situácií, ktoré som prežila alebo dosť podobných. Nakoniec som sa rozhodla, že si ju zaslúžite ako darček do nového roka a snáď sa vám bude páčiť aspoň natoľko aby ste si ju čítali aj naďalej. Verím, že bude taká ako život, nie vždy iba šťastná ale ani smutná, niekedy plná sklamaní a inokedy eufórie. Stále Vaša Janelle "Opováž sa to urobiť." kričala mama na otca. "Je to môj byt a ja si tu môžem robiť čo chcem!" hulákal po nej otec. Posledný mesiac u nás doma nebolo počuť nič iné okrem hádok rodičov. Založila som si slúchadlá od mp3 a hudbu vypeckovala na maximum. Ďakovala som Bohu zato, že sestra je ešte na tanečnej a brat v škôlke. Síce boli prázdniny ale keďže obaja rodičia pracovali, brata sme dávali na mesiac do škôlky aby som si ja spolu s Kikou mohla užiť prázdniny. A tak som frustrovane sedela vo svojej ružovej izbe, ktorú mimochodom ne...