01. Núka sa príležitosť
Môj Mikulášsky darček pre vás. Dúfam, že vás to poteší! (A nezabudnite ma poriadne skritizovať za všetko čo sa vám nepáčilo, kritika ma posúva ďalej... No a ak sa vám niečo páčilo tak to napíšte tiež :D ). Inak obajví sa tu aj postava, ktorá je venovaná Bailey za výhru v poviedkovej súťaži. Hádajte, ktorá to je :D
Sedele som v nejakom zapadnutom podniku oproti neznámemu mužovi.
Vlastne už nebol až taký neznámy, kedže práve on bol osoba, ktorej som vďačila za záchranu mojej milovanej tašky. Ako odmenu dostal odomňa pozvanie na pohárik whiskey, popritom ako sme tu len tak popíjali sa vo mne zase ozvala moja typická zvedavosť a tak som sa Johnyho začala vypytovať na jeho život. Postupne sme sa dostali aj k téme práca, pri ktorej ako som si všimla nevyzeral veľmi nadšene. Povedal mi len to, že momentálne si niečo hľadá, pokračovala by som vo vypytovaní aj ďalej ale konečne dorazila moja kamarátka Debbie a tak som jej predstavila Johnyho.
"Teší ma." povedala Debbie a koketne sa usmiala. "Aj mňa teší" povedal Johny.
Ľutujem, že som prijal pozvanie tej otravnej ženskej akože sa to volá- Jane?
Zrejme patrila k tým typom ľudí, čo vám nedajú pokoj pokým im nevysypete celý svoj životný príbeh. Už som rozmýšľaľ nad tým ako zmiznúť zo scény, keď sa v tom objavila jej kamarátka Debbie. Bolo o niečo znesiteľnejšia aj keď som z nej mal občas pocit akoby zo mnou koketovala.
O to tu však nešlo, Debbin príchod mi priniesol istú zaujímavú informáciu a pri šťastí sa mi tu črtali skvelé príležitosti ... Uvidíme.
"Prepáč Jane, že som si dala načas ale stalo sa niečo fakt hrozné!" povedala Debbie. No to som teda zvedavá, slovo hrozné totiž v slovníku Debbie znamenalo vačšinou nejakú klebetu. "No tak to už konečne vyklop." povedala som nedočkavo."Dnes vykradli Dianu!" povedala Debbie teatrálne.
Netušil som, kto bola tá Diana ale z toho čo rozprávali som vyrozumel, že je značne pri prachoch.
A tak som sa ponúkol, že by som bol ochotný ten prípad vziať za nejakú slušnú sumu ak by moje pátranie prinieslo výsledky. Pochopoteľne, že by som sa na niečo také ako je pátranie po niekoho ukradnutom majetku nedal ak by som nevedel niečo o tom ako to v tomto meste chodí.
Poznal som tu aj toho najšpinavšieho potkana, ktorý sa zakrádal jeho tajnými uličkami. Akoby aj nie, keď som niekedy sám medzi tú háveď patril.
Johny sa ponúkol, že nájde ukradnutý Dianin majetok. Neviem, nejako som nebola nadšená z nápadu, že chlapík, ktorého sotva poznáme má riešiť nejakú lúpež a pritom nemá nijaké skúsenosti.
Toto by sa podľa mňa malo zveriť do rúk polície. Debbie však bola nadšením celá bez seba a nech som namietala čokoľvek, nebrala ma vôbec na vedomie a hneď išla telefonovať Diane.
Na moje prekvapenieDiana nebola proti, teda nebola celkom ani za ale bola ochotná sa s Johnym stretnúť a porozprávať sa o tom ako by to mohlo prebiehať. A tak sme si navzájom z Johnym vymenili čísla s tým, že ho budeme kontaktovať.
Zatiaľ to vyzerá iac ako dobre. Síce to ešte nemám v kapse ale kedže môjej charizme odolá máloktorá žena verím, že Diana nebude výnimka.
" Tak Johny vyzerá to, že sa ti črtá práca." povedal z úškrnom Bob. "Tebe veru nič neunikne čo?" povedal som a taktiež som sa uškrnul. " Tak whiskey nato." povedal a už mi dolieval. "Tak whiskey nato." a už som do seba lial daľší pohár.
Komentáre
Zverejnenie komentára