12. kapitola

Kedže som spomínala, že ceny zverejním dnes tak tu máte jednu pre Alex a Mitchie za zúčastnenie :)

Dalšia WS2, na ktorú ste čakali už dosť dlho. Snáď bude stáť zato :))

---

12. kapitola

Z pohľadu: Mitchie

Ako náhle Alex odišla z izby, začala som sa tam cítiť trochu osamelo. Abby sa prednáška ešte neskončila, Bailey zrejme niekam ušla a bola som na ňu aj ak nahnevaná, za to, čo urobila Alex a ísť za Nateom? Už len to mi chýbalo. Tak som si povedala, že pôjdem do knižnice, urobiť ten projekt, nakoľko to, čo som z neho mala Maddex obliala. A to mi pripomenulo, že dnes večer máme službu v kuchyni. No super, toto už len bude úžasný deň.

Tak som sa teda slimačím tempom pobrala do knižnice pričom som rozmýšľala, koľko rozných spôsov na vraždu Maddex mi kuchyňa poskytuje. Z typického prebodnutia nožom som sa dostala až po dobitie panvicou, pričom som si to živo predstavovala. Zo zamyslenia ma však vytrhol čísi hlas. " Ahoj … Mitchie však ? " povedal s pohľadom upreným na mňa a ja som sa roztápala v jeho očiach ale zachovala som si chladnú hlavu. " Ahoj Kyle? Izby už sú v poriadku?" spýtala som sa. " Hej nakoniec mám izbu z istým Masonom je to celkom típek ale momentálne s ním nieje veľká sranda, lebo naňho vraj kašle nejaká baba … tuším sa volá Miranda a on je z toho trochu mimo. Ale inak toto je len medzi nami, asi by ma zabil keby vedel, že to rozkecávam kadekomu." povedal a sprisahanecky na mňa žmurkol.

" Očividne vieš veľmi dobre udržiavať tajomstvá." povedala som ironicky. Ospravedlňujúco sa usmial a povedal: " O tom sa môžeš presvedčiť aj sama. Poď niečo ti ukážem. "a začal ma ťahať za uku smerom nevedno kam. "Kde ma to ťaháš ? Halooo! Ja s tebou neidem … "

"Prečo ?" Opýtal sa " Čo ak si masový vrah ?" mne asi načisto hrabe ... " To vážne?" povedal mi nato. Pokrútila som hlavou a nechala som sa ďalej viesť.

Pokračovali sme po schodoch až na strechu. Možno ma z nej chce zhodiť ...

" A sme tu ... Jedno z najprestížnejších a najtajnejších miest na tejto škole. Tu tvorím no a okrem toho sa tu ešte nachádza aj Núdzová miestnosť a tajné sídlo FBI. " povedal s úškrnom.

" No a ešte je tu skvelý výhľad ..." dodal a chytil ma za ruku a potiahol až na úplný okraj strechy.

Potom pustil moju ruku a odstúpil, nechal ma nech si vychutnávam túto krásu sama ... Alebo niečo také ... Dívala som sa na školský park a skoro som onemela od úžasu. Bolo to fakt neopísateľné ... Keď som sa konečne vynadívala môj pohľad spočinul na Kylovy a skutočne vyzeral dokonale.

Upieral svoje blankytné oči niekde do diaľky a vyzeral akoby tuho premýšľal ...

Priblížila som sa k nemu a pozrela mu do očí. Otvorila som ústa, že sa ho opýtam nad čím tak rozmýšla no na perách mi ostala vysieť nevyslovená otázka.

Uprel na mňa svoj pohľad a priblížil sa bližšie a ešte bližšie ... Naše pery sa dotkli.

Pokračovali sme avšak niekde niečo poriadne zarachotilo a to ná vyrušilo z našej chvíľky.

Nejako som zrazu opäť stratila slová a tak som sa vydala na ústup ...

Rýchlo ako som len vedela som sa vydala dole schodmy o strechy avšak ani to mi nezabránilo myslieť len na to čo sa predchvíľou na nej odohralo. Ponáhľala som sa natoľko a neviediac kam, že som skoro 3 krát spadla zo schodov a cestou narazila do tucta ľudí a na mojú smolu bola jedným z ních naša milovaná riaditeľka, kt. mi pripomenula mojú milú povinnosť v kuchyni a tým ma aspoň čiastočne vrátila do reality. Kedže mi do služby ostávalo asi 20 minút tak som len skočila do izby prezliecť sa. Tam som našla iba Abby, ktorá si čosi kreslila.

Nechcela som nakúkať ale neodolala som a na jej papieri sa predomnou zjavila Kylová hlava.

OMG až teraz mi došlo, že Abby je zúfalo zbláznená do chalana, s ktorým som si to dnes rozdala na streche. Ovládol ma pocit previnilosti a tak som sa rýchlo rozbehla smerom do kuchyne. Očividne som však bola jediná, kto tam bol. Trikrát som skontrovala čas na hodinkách, vybrala svoj mobil a skontrolovala ho aj tam a nič ... 1...2...3...4...5... Ešte 5 minút a balím to ... V tom sa však natrepal do dverí nejaký divný typ- možno kuchár a začal na mňa vykrikovať, že prečo tu len tak postávam a riady ešte niesu umyté a že keď sa vráti chce aby sa to tu lesklo. Mal jediné šťastie, že keď videl výraz v mojej tvári spakoval sa preč, lebo som rozmýšlaľa nadtým ako ho uškrtím šnúrkami od topánok. Kedže som mala riadne nervy tak som sa naozaj pustila sama do všetkej tej práce. Ani som si nevšimla ako ten čas letí a už bol skoro koniec mojej šichty. Okurát som utierala panvicu, keď sa v dverách objavila Madex. Bolo 5 minút dokonca. Z víťazoslávnym úškrnom na mňa pozrela a povedala: "Očividne tu už nieje čo robiť, páči sa mi takáto naša spolupráca. Pá nabudúce ?" povedala a už sa zvrtla na odchod. V momente ma chytila taká zlosť, že som ju trepla panvicou po hlave. Našťastie som ju nezabila a ani neodpadla ani nič podobné avšak začala vrieskať. Snažila som sa zdrhnúť, no začala za mnou bežať po celej škole. Rýchlo som vbehla do prvej otvorenej miestnosti, kt. Bola poceste a zavrela za sebou dvere. A potom som počula už len cvak ...