1. kapitola

Takže, je to tu! :D Snáď sa tešíte :D

Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Svoje názory prosím dávajte do komentárov, aj keď by ma neurazilo, ak by niekto napísal hodnotenie prvej kapitoly na svoj blog :D Žartujem :D Kto by to asi tak bol ochotný urobiť?? :D Tiež hlasujte v ankete.

A tiež, ak by ste boli ochotní, mohli by ste komentáre písať mnou zvaným spôsobom- analýzou. To je také, že do komentáru skopírujete z poviedky niečo, čo sa vám páčilo a poveiete napríklad, že na tomto som sa neuveriteľne smiala alebo niečo, čo sa vám nepáčilo a napíšete, že to bolo hnusné. Alebo tak :D Snáď sa rozumieme :D

Ďakujem vopred za všetky komentáre,

Bailey (Inak, ak chcete vedieť, prečo to zverejňujem práve dnes, tak: VEĎ JE PREDSA HALLOWEEN!!! Inak, šťastného Halloweeena, len tak mimochodom :"D)

---

1. kapitola

"Ešte raz to isté. Pre oboch," povedal hybrid menom Klaus barmanke. Barmanka sa naňho oslnivo usmiala a začala im pripravovať nápoj. ,,Chutná, čo povieš?" uškrnul sa na svojho spoločníka. Stefan len mlčky prikývol. Myslel na Elenu. Znovu. Dúfal, že Damon sa o ňu dobre postará. V bare zostali už len oni dvaja a barmanka.

"Tak čo Steffie, dáme si ju na večeru?" Stefan sa na neho pozrel. Zase bude musieť zabíjať. Trpel pri tom. Znovu sa stával tým, čomu tak dlho odporoval. Bol nútený vzdať sa svojim túžbam. Túžbam po krvi. No Klausove plány na večeru narušil nečakaný návštevník baru.

Hnedovláska oblečená v úzkych čiernych nohaviciach a čiernom kabátiku si to namierila priamo k pultu. Sadla si na stoličku vedľa Stefana a usmiala sa na neho. "Ahoj, zlato."

Stefan vyvalil oči a zabehol mu nápoj, ktorý mu práve podala barmanka. "Elena?" spýtal sa vyľakane. "Čo... ako.." Hnedovláska si vzdychla.

"Tvoj zmysel pre naše rozoznanie sa akosi vyparil, Stefan. Alebo že by ti uškodil ten alkohol?"

"Katherine!"

"Bingo!" usmiala sa.

"Rád ťa opäť vidím, Katerina!" usmial sa Klaus. Katherine si povzdychla. "Ka-the-rine!"

"A čo ťa k nám privádza, Katerina?" posledné slovo naschvál zdôraznil.

Znova si vzdychla a povedala: "Chcela by som sa pripojiť k vašej krvavej sekte." "Ani náhodou, Katherine! Vypadni odtiaľto!" rozčúlil sa Stefan. "Ale, Steffie, nerozčuľuj sa toľko" uškrnul sa Klaus a Katherine mala čo robiť aby sa pri tej prezývke nerozosmiala. "Prečo by som ti to mal dovoliť?"

"Vaša dvojica by vyzerala menej.... teplo, keby pri sebe mala ženu," uškrnula sa Katherine.

"Pravda," povedal Klaus. "Tak čo, Steffie, vezmeme Katerinu medzi seba?"

Stefan sa zatváril ako Božie Utrpenie. "Myslím, že Stefan súhlasí!" uškrnul sa Klaus. "Katerina, vitaj medzi nami."

"Katherine," precedila medzi zuby.

"Katerina!"

"Niklaus!" zvolala víťazoslávne.

"Katherine," súhlasil Klaus. Takto sa v bare uzavrelo nové spoločenstvo. Lenže barmanka už na večeru pre troch nestačila, tak išli hľadať svoje obete inam.

• • •

"Anna?" spýtal sa vyplašene Jeremy Gilbert pri pohľade na svoju mŕtvu ex-priateľku. Otočil sa. "Vicki?" Čo sa to preboha stalo? pýtal sa sám seba v duchu.

"Čo.. ako.." nevedel sa vyjachtať. Anna sa usmiala.

"Ahoj, dlho sme sa nevideli. Vidím, že z teba nie je upír. Prečo si neuskutočnil svoj sen?"

"Nezjedol som dostatočne veľa práškov," povedal Jeremy zarazene.

"Stále si na drogách?" spýtala sa Vicki a pritom sa veľavýznamne škerila.

"Nie," povedal Jeremy, ale vzápätí sa šokovane trhol. "Čo robíš?" spýtal sa, keď mu Vicki začala ohmatávať svaly.

"Zmužnel si," poznamenala. "Keby som nebola mŕtva, dala by som si povedať."

"Ale ak ste mŕtve... ako to, že ste tu?" opýtal sa Jeremy.

"Bonnie narušila rovnováhu prírody, keď ťa vrátila medzi živých. My sme následky," vysvetlila mu Anna, pretože Vicki ešte stále zaujímali jeho svaly. "Aha," na viac sa Jeremy nezmohol.

"Vicki, prestaň!" okríkla ju Anna mierne žiarlivo.

"Vidím a počujem vás len ja?"

"Pokiaľ sa nerozhodneme ukázať aj niekomu inému, tak áno," odpovedala mu tento krát Vicki. Jeremy sa zrazu pobral telefónu a vyťukával číslo Bonnie.

"Čo to robíš?!" spýtali sa nahnevane.

"Volám Bonnie!"

"Okamžite to polož" zasyčala Vicki.

"Prečo?" zarazil sa a spýtavo na ne pozrel. "Ak tomu dobre chápem, nastala chyba v mojom oživení! Tak ju treba napraviť... nemám záujem vídať vás. Desíte ma..." hovoril a pritom ďalej vyťukával číslo. Anna a Vicki sa na neho vyplašene pozerali. Zrazu Anna vyhŕkla.

"Ako duchovia máme možnosť pomôcť osobe ako ty a priviesť niekoho z jej blízkych, ktorí zomreli... naspäť."

Jeremy sa na ne prekvapene pozrel. Zrazu to Bonnie zdvihla. "Jer?" spýtala sa rozospato. Jeremy okamžite zložil.

"Ako?" opýtal sa zaujato.

"Dá sa to len na jedinom mieste. Je tam priechod do sveta mŕtvych a ak sa tam dostaneme, môžeš niekoho privolať naspäť," hovorila Anna a pritom pohľadom nikde nezostala viac ako sekundu. Bola roztržitá, akoby rozprávala o veciach nehorázne nepríjemných. Za to Vicki sa len vyškierala a obzerala si miestnosť.

"A kde to je?" podišiel k nej Jeremy bližšie a dychtivo chcel poznať odpoveď.

"To nevieme, ale môžeme ťa tam zaviesť," povedala mu Anna.

"A ako ma tam môžete zaviesť, keď neviete kde to je?" vzdychol si a vzápätí celá jeho nádej zhasla. Oprel sa o skrinku a so zdvihnutým obočím na ňu hľadel. Neveril jej.

"Jednoducho. Každý duch má s tým miestom spojenie. V hlave. Budeme vedieť, ktorým smerom máme ísť, ale nebudeme vedieť, kam ideme. Chápeš?" opýtala sa znudene Vicki, akoby vysvetľovala nejakú rovnicu malému dieťaťu. Jeremy chvíľku váhal a obidve si prezeral. Obidve boli jeho bývalé frajerky, teda až na Vicki, s ktorou to bolo viac ako komplikované. Mal by im veriť? Čo keď je toto všetko len nejaký sen? Halucinácia? Veď bol prednedávnom zabitý, takže sa to mohlo stať...

Ale vedomie, že by mohol oživiť mŕtvych, je dokonalé! Preto prikývol.

"Tak sa choď zbaliť. Musíme vyraziť ihneď."

"Prečo hneď?"

Anna fľochla pohľadom na spiaceho Alarica.

"Kým sa zobudí."

Jeremy si vzdychol a už bežal hore na poschodie. "Hneď budem naspäť."

O päť minút sa vrátil dolu aj s batohom. "Môžeme vyraziť!" Vonku nasadli do auta a vyštartovali. Alaric sa pri zvuku odchádzajúceho auta len prevalil na druhý bok a hlasno zachrápal.

~

Na druhý deň ráno sa Alaric zobudil skoro, pretože mal ísť do školy a keďže Jeremyho nevidel, myslel si, že je už v škole.

"Asi nechcel byť trápny a prísť do školy s učiteľom," zamrmlal si pre seba a nechal to tak. Naraňajkoval sa a smutne si spomenul, že tu kedysi bola Jenna a raňajkovali spolu. Lenže to už je preč. Ona je preč. Povzdychol si a pobral sa do školy.

Elena sa zobudila v dome Salvatorových, v Stefanovej posteli. Takmer čakala, že jej milovaný upír príde a objíme ju. No zobudila sa sama. Musel ju sem uložiť Damon. Pravdepodobne zaspala niekde na gauči a on ju preniesol. Teraz, keď mu Katherine priniesla liek, mal zase dobrú náladu a bol v super kondícii. Spomenula si, čo Katherine hovorila: "Je v poriadku milovať ich oboch. Ja som to robila."

Ale to je hlúposť... Ona miluje Stefana. A vždy bude. Týmto tú tému uzavrela. Aj keď jej pri spomienke na Stefana v krku zostala malá hrča.

"Dobré ráno," ozvalo sa a dnu vošiel Damon s jeho typickým úsmevom. "Raňajky pre slečnu Gilbertovú," povedal a podal jej tácku, na ktorej bol hemendex.

"Ďakujem," usmiala sa Elena a pustila sa do raňajok. Chutili výborne. Damon len mlčal a pozeral sa na ňu. Keď dojedla, poznamenal: ,,A teraz by sa mala slečna Gilbertová poponáhľať, inak zmešká vyučovanie."

Elena vyplašene vyskočila z postele a pozrela na hodinky. Vyučovanie začínalo za päť minút. "Nemohol si ma zobudiť skôr?" spýtala sa nahnevane popritom ako si bežala vyčistiť zuby.

"Nemal som to srdce zobudiť Šípkovu Ruženku," uškrnul sa.

Keď sa ako tak vychystala, zistila, že za minútu musí byť v škole.

"Ako to mám stihnúť?!" panikárila.

"Nasadni na vlak Damon," uškrnul sa a nastrčil chrbát. "Alebo ťa radšej vezmem na ruky?" pozrel sa na ňu poza plece a šibalsky sa na ňu vyškeril. Elena sa rozhodla pre druhú možnosť.

"To si urobil schválne! Priznaj sa!" zasyčala.

"Možno," uškrnul sa a schmatol ju do svojej náruče. Rozbehol sa a o pár sekúnd už obaja stáli pred školou. Práve zvonilo. Elena sa rozbehla a len tak-tak dobehla do triedy - tesne pred Alaricom.

Sadla si do lavice vedľa Bonnie a z druhej strany vedľa Caroline.

"Ahojte," pozdravila ich šeptom, pretože Alaric práve vošiel do triedy. Bonnie sa na ňu veľavýznamne pozrela a pokúsila sa jej niečo povedať, no nepodarilo sa, pretože Alaric sa ani nezastavil a hneď sa rozrečnil o roku 1890. Tak jej napísala lístok.

Čo je s Damonom?

Elena jej ukázala palec hore. O podrobnostiach im povie neskôr. Bonnie napísala ďalší lístok.

Kde je Stefan?

Elene sa zrazu nahrnuli slzy do očí. "Čo sa stalo?" opýtala sa Caroline šeptom, kým bol Alaric otočený k tabuli a niečo na ňu čarbal. "Kde je?"

"S Klausom," zamumlala Elena nešťastne.

"S KLAUSOM?" vyvalila Bonnie oči, ale povedala to trochu nahlas, takže Alaric sa otočil a napomenul ju.

"Bonnie Bennettová! Ešte raz a budem ťa musieť presadiť!" Bonnie sa začervenala a zmĺkla. Alaric sa na ňu ospravedlňujúco pozrel. Musel sa pred ostatnými študentmi tváriť autoritatívne, nemohol im povedať, že niektorí majú protekciu, pretože len včera zachránili život mŕtvemu chlapcovi pomocou mŕtvych bosoriek. Aj on bol zvedavý, čo je so Stefanom a ako je Damonovi, ale rozhodol sa, že počká do prestávky.

Medzitým sa Tyler pýtal Caroline: "Čo si sa jej pýtala?"

Caroline sa na neho zadumane pozrela a rozmýšľala, či mu môže všetko povedať. Nevedel ešte o ničom. O tom rituáli vedel len to najdôležitejšie, ale ostatné veci mu ešte nestihla vysvetliť. A nevedela, či mu to vôbec aj môže povedať... teraz nešlo len o ňu a jej pocity, ale toto sa týkalo viacerých.

"Len niečo, čo sa týka Stefana," odpovedala tak potichu, že človek by ju nezačul. Tyler sa zamračil a chcel vedieť viac, ale vtom niekto potichu zaklopal na dvere. Alaric sa so vzdychom otočil a povedal: "Ďalej!"

Dovnútra vošlo tmavovlasé dievča a ospravedlňujúco sa začalo usmievať na učiteľa.

"Dobrý deň, prepáčte že meškám, ale som tu nová... a trochu som zablúdila..."

POKRAČOVANIE NABUDÚCE!!! :D