Prológ
Prológ ku ...
Neviem vymyslieť riadny názov a tak zatiaľ buď Nepochopený al. Tiché volanie ...
Poznámka: Krátke, romantické a ... snáď sa vám to bude páčiť ... Môžno sa rozhodnem pridať aj pokračovanie, lebo sa mi už črtajú kontúry fakt zaujímavého príbehu. Enjoy it!
Všetko sa mi ešte v hlave prehrávalo ako v spomalených záberoch vo filmoch.
Miestnosť plná ľudí, všade nahlas pustená hudba. Tuc tuc tuc ... Vyšla som teda radšej do záhrady.
A niekto tam sedel, ON tam sedel. O takejto chvíli som snívala skoro celý môj doterajší život.
Prisadla som si vedľa neho na lavičku a tak sme sa chvíľu dívali na hviezdy nad nami.
,,Ahoj."povedala som. ,,Ahoj." povedal. ,,Prečo niesi vo vnútri ?" spýtala som sa ho.
,,Ty tam tiež niesi... Prečo? " odvetil mi protiotázkou.,, Ja som sa pýtala prvá." nedala som sa ním zmiasť. ,,Povedzme, že tu sa mi páči viac." odvetil. ,, Ani sa ti nečudujem, neznášam tie shity čo hrajú vo vnútri. Myslím si, že zabíjajú mozgové bunky! " odvetila som trochu odveci.
Vybuchol do hlasného smiechu. A o chvíľu sme sa už od smiechu nadtriasali spolu.
Zrazu sa na mňa pozrel a mne sa zastavil dych. Priblížil sa bližšie a ...
Komentáre
Zverejnenie komentára