Poviedky 2. kola - Mitchie
Kedže toho mám veľa a nestíham v poslednej dobe tak vám tu pridám aspoň poviedky druhého kola, ktoré ešte neboli zverejnené. Začnem od Mitchiiných a postupne popridávam aj dalšie aj keď nie všetky naraz. Už nemusíte hlasovať za najlepšie ale v komentároch môžete napísať ako sa vám to páči - Myslím, že Mitchie sa poteší :DDlhá poviedka - Detektívka
13.10.1995
00:12
Viete, zásadne nechodím po hrade v mojej ľahkej letnej saténovej nočnej košieľke, nemám rád, keď sa na mňa tí sopliaci pozerajú v nevhodných situáciách... Tú košieľku nosím každý deň, len keď mám nutkanie prejsť sa po hrade, prezlečiem sa. Radšej si nahodím ten obtiahnutý čierny habit a pod neho moje sexi ružové slipky, čo som dostal od Lily, keď som bol menší. Síce sú mi už trošku tesné a tak, ale hrozne rád ich nosím, lebo sú práve od nej. No myslím, že som toho napísal až-až! Vráťme sa späť k mojej nočnej košieľke.
Dnes som musel svoje zásady a zvyky porušiť. Nakoľko boli záchody na mojom poschodí upchaté a teraz ich okupovala Umrnčaná Myrta, o poschodie nižšie boli zase nefunkčné a hore sa nachádzali len dievčenské - ktovie prečo, tak som musel prejsť dve poschodia. Dve poschodia v mojej košieľke - mal som hnačku a kým by som sa prezliekol, mohlo to už výjsť von!
Vyrútil som sa zo svojej izbietky a rýchlym krokom som upaľoval po chodbe. Bral som zákrutu za zákrutou, schody po dvoch, keď mi zišlo na um: 'Severus, zaraď trojku, lebo to vylúčiš už tu na schodisku!'
Keď tu zrazu - myslel som, že ma trafí šľak - SCHODY ZMENILI SMER!
Muselo to vyzerať zvláštne - splašene som pobehoval sem-tam po schodisku a cítil som sa hrozne, lebo na mňa civeli všetky portréty, čo tam boli zavesené. Nechcelo sa mi ani pomyslieť na skutočnosť, že by to portréty vykecali študentom. O to sa ešte postarám, aj keď nebude najpríjemnejšie s tými portrétmi hovoriť o tejto záležistosti...
Keby sa to tak dozvedel Potter!!!
Nasledovala veľmi trápna situácia. Pár (zodesať) metrov pred vchodom na WC som to už nevydržal. Pomaly ale isto som za sebou zanechával smradľavú trajektóriu - nestíhal som!
Neskôr to musím vyčistiť.
Najhoršie je však, že som si zašpinil aj svoju košieľku. Špina sa prútikom vyčistiť dá, ale smrad, ten ostane!
Na vecku sa diali čudné veci a zneli tam čudné zvuky. Dúfam, že to nikto nevidel, nepočul ani necítil! Len tak bezstarostne som si prdkal a myslel na to, ako mi je už dobre.
Po dlhom čase som opustil priestor kabínky a postavil som sa pred zrkadlo. Zahľadel sa na svoju špicatú bradu, hrdý výraz. Tie mastné vlasy mi dodávali na drsnosti.
Prehodil som si svoj zapletený vrkoč cez plece a prútikom vyčistil košieľku. Mozog mi pracoval na plné obrátky. Čo proti smradu..? Jasné!!
"Accio Vanish!" privolal som si prášok na pranie a vyžmýkal v ňom pyžamko. Ale mokrý predsa nepôjdem! Tak som začal fúkať. Fúkal som, fúkal asi pol hodiny, kým ma nenapadlo: veď som čarodejník!
Tak som zase použil čary.
Znova som si nahodil košieľku, vyšiel z WC a vyčistil chodbu. Teraz som už mohol ísť pokojným krokom späť do svojej komnaty.
Keď som prechádzal okolo sochy jednookej čarodejnice, uvidel som hŕstku študentov z tej "fakulty" Chrabromil. Niečo si tam vzrušene šepkali.
Oslovil som ich svojim zastretým hlasom, ktorý si každý deň tak perne a dôkladne cvičím vo svojej izbietke. (Ale najprv si zastriem tie čipkované záclonky, aby ma nikto nevidel.)
"Čo tu robíte takto v noci?"
Ich tváre sa vystrašene otočili ku mne, sekundu sme na seba pozerali, potom si ma tak zvláštne premerali, rozrehotali sa a zdrhli. Snažil som sa ich zastaviť zaklínadlom, ale bohužiaľ, ušli mi, aj keď... videl som medzi nimi takú čiernu šticu vlasov, určite tam bol aj ten fagan Potter!
Pozrel som sa na dôvod, prečo sa tam krčili pri stene. Dosť ma to prekvapilo.
Zobrali tie muklovské hovadiny, myslím, že sa to volá sreje alebo tak nejak, a nasrejovali tam nápis =FUCK YOU SNAPE=! (Neviem síce, čo to znamená, ale predpokladám, že to je nadávka.)
Muklovia to volajú nejak že gratify, či čo. Skúšal som to vyčistiť všelijakými kúzlami, dokonca rukami, aj Cilit Benk som použil, a nič.
Krčil som sa tam vo svojej nočnej košeli s mojimi slipkami (nasrejovali to dosť nízko), a všetko mi bolo vidno, keď zrazu - zistil som, že ma spoza rohu pozorujú! Parchanti jedni!
Postavil som sa, upravil košieľku, vyhrnul rukávy a dôstojným krokom som mieril k rehotajúcej sa bande. Snažil som sa k nim nebadane priblížiť, aby si mysleli, že to ešte čistím. Boli zabratí do zosmiešňovania, takže si nevšimli, že sa plížim. Zrazu však za mnou zamraučala pani Norrisová, oni sa obrátili a znova zutekali. Toho Filcha fakt nemám rád, vždy všetko skazí!
Ofučane som sa obrátil, znova pozrel na to gratify a ešte raz som sa pokúsil nejak to dať dole. Neprekvapilo ma, že odstrániť sa nedalo.
Bolo už neskoro, zmáhal ma spánok, chcel som ísť späť do svojej spálne, no musel som to gratify aspoň nejak zakryť!
Tak som vyčaroval plachtu a prekryl som to ňou. Dočasne to mohlo byť dobré riešenie. Dočasne.
Teraz mi ostáva už len zistiť, kto to tu nasrejoval! Aj keď ja to už určite viem! Takmer určite to bol ten sopliak Potter!
A už ma bolí ruka. Zajtra pokračujem!
14.10.1995
08:21
Je hodina elixírov. Zase s tými vymätencami Chrabromilčanmi. Potter znova "hviezdi" ako obyčajne, nafúkanec. Aspoň že si myslia, že píšem do triednej knihy, aj keď píšem sem. To sú finty, čo? :)
Včerajší večer bol pre mňa dosť nepríjemný, a keď som zaľahol, nič sa nezlepšilo. Dokonca aj vo sne som videl toho malého spratka Pottera, povedal len "Fuck you, Snape," a v tom som sa zobudil celý spotený. Plachta bola mokrá. Ach nie, znova som sa pocikal! Toto sa mi v poslednom čase stáva dosť často!
Prezliekol som obliečky, rozplietol svoj dlhý vrkoč a s novým kučeravým "lookom" som sa vybral na hodinu elixírov.
Teraz si tu sedím a nedá mi, musím sa stále pozerať na Pottera. Či sa nebude správať nejako podozrivo. No zatiaľ robí to, čo vždy. Samozrejme, koreň drncálky nakrájal, namiesto aby ho rozdrvil. A, samozrejme, znova ten elixír mieša do opačnej strany.
Ach, zachvíľu to tu bude búchať, idem to vyčistiť skôr, ako sa stane niečo vážne!
08:56
Našťastie som to stihol. Nič nevybuchlo. Longbottom síce spanikáril a podarilo sa mu oliať Grangerovú, no to nie je také strašné. Horšie by bolo, keby sa stalo niečo mne.
No ako prinútiť Pottera, aby sa priznal, že to gratify nasrejoval on?
Už to mám! Nechám ho po škole... a nejak ho už prinútim, aby sa napil čaju. Veritaserum - to vždy zaberie!
"Potter!!! Navštívite ma dnes o ôsmej v mojej pracovni!!"
Okamžite otvoril ústa a dostal z nich jediné "Ale...", no ja som ho predbehol: "Je mi jedno, že máte metlobalový tréning, Potter! Nech ste tam presne!"
Ach, ako len toho sopliaka nenávidím. Radšej by som ho zbičoval, ako ponúkol mu čaj, no musím sa upokojiť s miernejším trestom. Hneď ako sa prizná!
Po hodine prišiel Potter za mnou.
"Načo?" opýtal sa s hlúpym výrazom na tvári. (Tým, aký má stále.)
"Čo načo?"
"Načo mám k vám večer prísť?...Pane?"
"Hádam to je jasné. Stav vašich vedomostí z elixírov prudko klesá každou hodinou a obávam sa chvíle, keď sa zastaví na nule. Potrebujete trochu viac tlaku!"
Nechápavo, či nevraživo sa na mňa pozrel. Civeli sme na seba asi minútu, potom sa zvrtol na päte a so zdvihnutým nosom odišiel.
No ešte som naňho stihol zasyčať: "Potter!! Tvárte sa civilizovane!"
"Áno!"
"...pane!" doplnil som ho. Vyšiel von.
20:04
Ten Potterovie fagan sa stále neukázal! Toto nie je možné, akí sú tí študenti nedochvíľni! Čaj tu mám pred sebou a... Á, už klope!
"Ďalej..."
21:36
Potrebujem studenú sprchu! Toto snáď nie je možné! Ono to... NIE! Neverím! Neúčinkoval môj elixír?!
Prišiel Potter, sadol si oproti mne, zazeral na mňa... Dohováral som mu kvôli tým elixírom, že by mohol vynaložiť väčšie úsilie, keď sa pripravuje na hodiny a potom sa konečne napil. Spustil som: "Ako to je s tým nápisom?"
"S ktorým? S tým 'Fuck You, Snape'?" opýtal sa nejak odvážne.
"Samozrejme!" zasyčal som.
"Neviem," mykol plecom.
Vyvalil som naňho oči. "Ako to?"
"No neviem!"
"Takže to ste neboli vy?" skúsil som ešte raz.
"Nie. No mám podozrenie."
"Počúvam..." hltal som každé jeho slovo. No nedokázal som uveriť tomu, čo som počul potom.
"Určite to bol Malfoy!"
Zabehlo mi. "Prečo by to pán MALFOY robil?"
"Spýtajte sa jeho..." zatváril sa ľahostajne.
"Potter!! Von! Vypadnite!!"
A zmizol za dverami.
MUSEL TO BYŤ POTTER!!! Alek to on nebol, je tu ešte pár možností.
Weasley, dvojčatá... Jasné! Že ma to nenapadlo skôr, Weasleyovie dvojčatá, tie majú vždy také nápady. Alebo čo ten Longbottom? Nie, ten na to nemá guráž...
Toto je na zbláznenie!
16.10.1995
10:22
Milý denníček, prepáč, že som tu včera nepísal, no zažil som neskutočný trapas. Bol som schopný akurát tak zaliezť do postele a plakať. Tie Weasleyovie dvojičky mi ukradli denníček a čítali z neho na obede. Pred všetkými! Akurát časť, kde opisujem svoju bezhraničnú lásku k Lily! Musel som sa tváriť, že som to zhabal nejakému študentovi. A tých dvoch som nechal po škole. Samozrejme, že som to využil a nalial im Veritaserum, no na moje prekvapenie, ani oni nie sú tí srejeri. Bol som si takmer istý!
10:40
V Sieny Slávy je nejaký rozruch. Idem sa tam pozrieť. Je tam Draco a Potter. Treba ich zastaviť. No práve som začul svoje meno, to si rád vypočujem. Kde sa vopchám, aby si ma nevšimli? Idem za roh...
10:48
On si naozaj nedá pokoj. Celý ten čas, čo som čupel za rohom, hovoril Dracovi o tom, že vie, kto to nasrejoval. Vravel: "Malfoy, ja viem, že si to bol ty, už mi to stačí len dokázať!"
"Ale čo, Potter vylúštil hádanku? Mám ti zatlieskať?" ironicky odpovedal Draco.
"Tlieskať budem ja, keď ťa nechá Snape po škole... ak ťa nevylúčia!"
"Nemajú dôvod. Ja som to nebol."
Potom ma to omrzelo a šiel som preč. Aj tak, nič nové som sa nedozvedel. Ach, ten Potter, to je malý naivný fagan!
22:18
Zajtra ma čaká náročný deň, idem si už ľahnúť. Piatky sú vždy náročné. A potom... víkend! To znamená dosť času na to, aby som nejak odstránil to gratify.
Tak teda ja idem. Len keby sa mi nestratil ten macko. Bez neho sa mi ťažko zaspáva! No dosť už o tom. Dobrú noc!
17.10.1995
08:29
Tak teda som znova v žalároch. Znova mám hodinu s Chrabromilom, no teraz pribudla aj moja fakulta - Slizolin.
Potter a Draco majú kotlíky hneď vedľa seba, toto nedopadne dobre!
"Tak, študenti, teraz každý z vás naleje trochu zo svojho kotlíka do pohára," povedal som im.
Zdá sa mi to, alebo..?! Potter Dracovi čosi do kotlíka prilial! Skúmavo som si prezeral Dracovu tvár, keď si odpil z pohára. Zdalo sa, že je v poriadku. Kútikom oka som pozrel na Pottera, ten sa s triumfálnym výrazom štveral na lavicu.
"Potter!! Okamžite dole!!" zavelil som.
"Teraz ma všetci počúvajte!!" ignoroval moje rozkazy.
"No tak, Potter!" skúsil som to znova. To chlapčisko si ma vôbec nevšímalo, pozeral sa na Draca.
"Malfoy... povedz pravdu! Vieš, kto to nasprejoval?" opýtal sa ho. Vtedy mi to došlo. Potter mu nalial do elixíru Veritaserum.
Vytiahol som prútik a chystal som sa toho drzáňa zneškodniť, keď som začul Dracov hlas, ako hovorí: "Áno."
Polovica triedy (tí, čo o gratify vedeli) naňho s očakávaním pozerala.
"Kto to bol?" zaútočil Potter znova.
"Ja," odpovedal stručne a jednoducho.
Teraz sa všetky pohľady zmenili na prekvapené. Dokonca aj Potter sa tak tváril.
Neveril som tomu. Prečo by to robil? Nemusel som nad tým dlho rozmýšľať, Potter sa ho totiž opýtal aj na to: "Prečo si to spravil?"
"Vedel som, že všetci budú upodozrievať teba. Veď je jasné, že Snapa nenávidíš! Spravil som to len preto, aby si mal problémy!"
Potter sa obrátil ku mne: "Všetko vyriešené... tak už mi veríte?!"
Neveriacky som zízal z Malfoya na Pottera. Jediné, čo som im bol schopní povedať, bolo: "Chlapci... Dnes o ôsmej sa zastavíte u mňa v pracovni. Obaja."
Krátka poviedka- Songfic - Pieseň Pieces od Sum 41 :)
Všetko bolo fajn, keď som si črtal do svojho skicára, všetky svoje pocity som dával na papier a nemyslel na Teba. To na kreslení milujem - vždy sa naň natoľko sústredím, že moja myseľ sa nevie venovať ničomu inému. Žiadne slzy, výkriky, rozchody, premárnené tri roky, žiadne "jednoducho nie si ten pravý". Len ja, moja ceruzka a papier. Sústredil som sa tak veľmi, až som sa zľakol, keď som od svojho diela nakoniec odstúpil a pozrel sa naň zdiaľky. Bola to Tvoja tvár. Presne taká, ako si ju pamätám. Veľké oči, plné pery roztiahnuté do milého úsmevu a pehy okolo rozkošného nosa.
Mračil som sa na Teba hádam päť minút, možno aj dlhšie, dúfajúc, že zachytíš moje myšlienky, že dvihneš telefón, vytočíš moje číslo a povieš, že je Ti to ľúto, že si uvedomuješ svoju chybu a predsa len som ten pravý.
- - -
Sedela som v kresle, zamotaná do prikrývky, neumytá a strapatá. Počúvajúc tie najdepresívnejšie piesne som sa napchávala čokoládovou zmrzlinou - presne ako to robia ženy v depresii vo filmoch. Nemala by mi čokoláda dvihnúť náladu? Miesto úsmevu sa zo mňa vydral srdcervúci rev.
Je ťažké prísť o niekoho, s kým máte spoločnú históriu, zážitky, niekoho, kto vás pozná, kto vie, čo máte a nemáte rada, kto vie ako vás rozveseliť, potešiť. Aj keď to nebol ten pravý.
Naozaj som sa pohrávala s myšlienkou, že Ti zavolám, ospravedlním sa, požiadam Ťa o odpustenie...
No môj rozum hovoril čosi iné.
Kde sú tie časy, keď si mi hovorieval, že sa ma len tak ľahko nevzdáš? (Klamstvo.) Že by bolo ťažké prísť o to, čo máme? (Tak kde si teraz?) Že máme niečo špeciálne, že my dvaja sme špeciálni? (Ako to, že si ma nechal tak ľahko odísť?)
- - -
Tak veľmi som sa snažil byť kvôli tebe perfektným. Zbytočne.
- - -
Nebol si sám sebou. Byť dokonalý, aby som Ťa mohla milovať? Nikdy si nepochopil, o čom je láska? Že by som Ťa dokázala milovať aj s Tvojimi chybami, alebo práve pre ne? Nedovolil si mi spoznať Ťa. Tak čuduješ sa mi?
- - -
Všetko, čo som povedal, som myslel vážne.
- - -
Hovoril si, keď to bolo zbytočné, hovoril si veľa a hovoril si neúprimne. Z "milujem ťa" si spravil obyčajnú frázu, vzal si mi jej vzácnosť.
- - -
Neprišiel som o jednu osobu. Prišiel som o jedinú.
V zlosti som roztrhal papier s Tvojou tvárou. Na kúsky. Vzdávam sa. Nechcem spomienky. Ak naozaj veríš, že nie som ten pravý, pokúsim sa uveriť ja Tebe. Pokúsim sa Ti ukázať, že bez teba je mi lepšie. Hoci to nie je pravda.
Komentáre
Zverejnenie komentára