Ako to vlastne začalo ...

Poznámka: Takže vznik toho podivuhodného a možno v buducnosti aj detektívneho príbehu mám na svedomí ja a môj bratranec volajme ho Johny Amazony. Ako ste iste uhádli tak sa volá aj hlavný hrdina áno má to spojitosť - on je v podstate Johny Amazony a ja som pisateľ za Jane Amazing aj keď, celé písanie nakoniec ostalo na mne.

Vymýšľali sme to tieto prázdniny aj keď nápad vznikol už skôr. V podstate sme vymysleli dej na 3 časti, len ja som trochu lenivá to konečne dať dokopy a napísať. A preto to zverejňujem a dúfam, že ak sa vám to bude páčiť tak ma dokopete k pokračovaniu. Poprosím vaše komentáre a ešte jedno upozornenie ... Nevšímajte si výslovnosť mena Taker- trochu nám drbalo :D A posledná vec niektoré mena proste nemajú hlbší význam ale rýmuju sa :D

A skoro som zabudla - za logo ďakujem Bailey ! :D

Edit: Zabudla som dodať, že príbeh je rozprávaný s Johnyho aj s Janinho pohľadu a osobitne ich vyznačiť ... Tak idem na to teraz.!!! Janina časť je vyznačená kurzívou :)

xoxo Janelle

Ako to vlastne začalo ...

Všetko sa začalo u Boba, presnejšie sedel som v bare U Boba a popíjal kýbeľ piva a práve som z barmanom Bobom riešil môj typický problém. Zase som bol bez roboty, v tej poslednej som to mierne posral. Namočil som sa do istého kšeftu s Takerom(čítaj Tucker). Ten slizký had však na mňa ušil búdu.

Mal som v prístave odovzdať istý balíček. Avšak druhá osoba sa ho prevziať nedostavila a za rohom som počul policajné sirény. Stihol som včas zdrhnúť ale bolo to len o chlp. Toto si však od Takera len tak nenechám, avšak neunáhlim to počkám si na správnu príležistosť.

Bob mi ponúkol prácu v bare, ktorú som však odmietol, lebo som mal niečo našetrené a práca v bare - to nie je pre mňa. V tomto rozhovore by sme pokračovali ďalej avšak do baru zavítala neznáma osoba. Ako to už v takýchto baroch sa býva všetci stíchli a dokonca aj klavír prestal hrať.ju v tmavom obleku.

Žena pristúpila k barovemu pultu a objednala si pivo. Nervozne sa mrvila na stoličke akoby na niekoho čakala. To ma však nezaujímalo- aspoň nie v tejto chvíli.

A tak som sa vytratil z dohľadu, v preklade, trebalo mi ísť na WC-cko.

...

Nervózne som sedela v nejakom zašitom bare a čakala kým sa tá krava dostaví. Debbie síce bola moja najlepšia priateľka ale občas alebo skôr veľmi často mala zlozvyk chodiť na miesta, kde by žiaden slušný človek v živote nevstúpil a samozrejme ma tam musela ťahať zo sebou.

Z úvahy o Debbieinej nezodpovednosti ma vyrušio len to, že som cítila ako mi niečo potiahlo kabelku. Alebo skôr niekto. Kým som však stihla akokoľvek zareágovať, tak sa zlodej z mojou koženou kabelkou od Gucciho rútil ku vchodu. V tom však.

...

Tresk!!! Otvoril som dvere od WC a niekoho som nimi zasiahol. Zjavne dosť silno kedže ležal na zemi ako vrece zemiakov. Musím Bobovi povedať, že to bol nerozumný nápad postaviť WC rovno pri zadnom východe.

...

"Ďakujem, naozaj veľmi pekne. Som vám zaviazaná. Môžem vás na niečo pozvať ?" Spýtala som sa záchrancu mojej koženej nádhery. Očividne bol v rozpakoch ale nakoniec povedal."Dal by som si pohárik whisky prosím." A takto sa začali moje príbehy alebo skôr problémy z Johnym Amazonym.